Takto sa stará štát o núdznych? Slepí manželia skončili na ulici. Aj s postihnutým dieťaťom!

Sú v hroznej situácii! Manželia Baloghovci sú nevidiaci, Rudolf nevidí vôbec a Beáta na jedno oko slabo vidí obrysy. Pre svoj postih si nevedia privyrobiť a tak sú odkázaní iba na dávky od štátu. Navyše, starajú sa aj o svoju mentálne postihnutú dcéru Timeu (23). Ona trpí psychickou poruchou a keď neberie lieky, je agresívna.

Trojica nemá trvalé bývanie. O svoj nájomný byt prišli, lebo si vytvorili dlh a tak ich mesto deložovalo. Lenže nikoho nezaujímalo, že peniaze od štátu im nevystačili na všetky poplatky, stravu a lieky. V tom čase bola dcéra neplnoletá a nemala žiaden príjem.

A tak sa roky ponevierali z jednej adresy na druhú. Istý čas prespávali vo vlakoch. Žili aj v charitnom zariadení, tam však treba dodržiavať pravidlá, ktoré ako nevidiaci nedokážu splniť. Navyše, stávali sa tam obeťami šikany či krádeží.

A na dôvažok - ženy a muži sú tam oddelení a Rudolf bez asistencie svojej manželky ako úplne nevidiaci nedokáže fungovať. “A povedzme si pravdu, na charite prespávajú všelijakí ľudia, takže pomoc od cudzieho človeka pri bežných činnostiach a hygiene očakávať nemôžem,” opisoval nám svoju bezútešnú situáciu muž, ktorý je vyučený spojár, študoval v škole pre nevidiacich a do roku 1989 mal o prácu postarané.

Po dlhých problémoch s bývaním, si nakoniec našli ubytovanie v jednom z bývalých hotelov v centre Prešova. Mesačne platili za prenájom 500 eur. Ďalšiu stovku ich stáli lieky, ktoré musia užívať a bez nich nedokážu fungovať. Na živobytie im zostalo 100 eur pre všetkých troch. “Radšej sme dali väčšinu peňazí na bývanie, len aby mala dcéra strechu nad hlavou,” vravia so slzami v očiach manželia.

Teraz skončili na ulici, lebo ich doterajšiu ubytovňu idú vraj prerábať a aj tu dlhujú na nájomnom. A preto sa museli odtiaľ v utorok do poludnia vysťahovať. Gréckokatolícka charita im ponúkla nocľah a denný stacionár pre rodiny. Lenže tam by museli byť manželia oddelení, čo pre nich neprichádza do úvahy aj preto, že Rudolf potrebuje 24-hodinovú asistenciu svojej manželky. Je aj cukrovkár, takže Beáta mu musí pichať inzulín a je aj po porážke.

Navyše, súčasťou nocľahárne sú strmé schody a musia dodržiavať základné podmienky - príspevok za službu, vedieť si ustlať lôžko, upratať za sebou, rešpektovať rozdelenie spoločných rajónov na upratovanie, samoobsluha pri svojich úkonoch. A to ako slepý nedokáže Rudolf splniť: “Toto našu situáciu vôbec nerieši. Je to iba prikrývanie problému. Radšej sa budeme voziť vo vlakoch. Potrebujeme trvalé bývanie, aj s ohľadom na dcéru. Nedopustíme, aby jej bolo ubližované, v nocľahárni prespávajú všelijakí ľudia, poznáme to tam.” Trojica sa v utorok vybrala na vlak do hlavného mesta, chcú skúsiť, či nenájdu nejakú ubytovňu.

Mesto Prešov sa pokúsi manželom Baloghovcom pomôcť. “Môžeme ich zaradiť do poradovníka o nájomné bývanie. Budeme pre nich hľadať ubytovanie, od januára sa snažia naši kolegovia s nimi komunikovať. Bohužiaľ, mesto nemá žiadne prístrešie, kde by mohlo ubytovať ľudí mimo poradia a dočasne. Situáciu budeme pozorne sledovať a pokúsime sa ju vyriešiť,” uviedol primátor František Oľha.