Špičkový expert na liečbu pľúcnych chorôb: Čo má tuberkulóza spoločné s covidom?
1. 9. 2021, 12:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:41)

Pľúcne choroby lieči už 30 rokov! Expert Svetovej zdravotníckej organizácie a primár prvého oddelenia pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch, špičkový lekár Ivan Solovič, jednoznačne odporúča vakcináciu proti covidu. Vraví, že iba vďaka 98% zaočkovanosti voči tuberkulóze sa nám podarilo zbaviť tejto pliagy starej ako ľudstvo samé.
Zdroj: NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy
Zdroj: Ingrid Timková
Zdroj: Ingrid Timková
Galéria k článku
V rozhovore sa tiež dočítate
- čo je kľúčovou zbraňou v boji s covidom
- či majú nezaočkovaní pacienti nárok na nezaočkovaných lekárov
- pre koho očkovanie nie je vhodné
- ako sú Vyšné Hágy pripravené na tretiu vlnu
Počas pandémie šéfoval Ivan Solovič novozriadenému covidovému oddeleniu. A hoci má jeho personál bohaté skúsenosti s liečbou pľúcnych chorôb, koronavírus bol aj pre nich novinkou. Mali výhodu v tom, že technicky vybavené infekčné oddelenie tu mali dávno predtým. Až 90-percent ťažkého priebehu ochorenia u pacientov sa im podarilo vyliečiť, ale museli sa vyrovnávať aj so smrťou.
Preliečili celkovo 300 pacientov z celého Slovenska, privážali k nim ľudí s komplikovanými formami covidovej infekcie či s pridruženými pľúcnymi chorobami - astmatikov či s chronickými chorobami pľúc, na kyslíkovej liečbe alebo po transplantácii, ale aj takých, ktorí mali rozsiahle výpotky na pľúcach.

Zažili si strach nielen o pacientov, ale i o svoje rodiny a seba. Podstupovali riziko nákazy smrteľným ochorením a napriek tomu sa odhodlane starali o ťažké stavy. Aj tak však okúsili aj temnú stránku ľudských pováh a nepríjemné reakcie od susedov, v obchodoch či od známych.
Mali obdobia, keď na všetky dostupné prístroje boli zapojení pacienti a aj také, keď boli voľné iba dva prístroje a báli sa, čo urobia, ak sa niekomu zhorší stav a budú sa musieť rozhodovať koho zapojiť. Strachovali sa, či vydržia poistky, veď predsalen, ústav je vo vysokohorskom prostredí. Počas pandémie sa nakazili takmer všetci zamestnanci. Aj docent Solovič. Priebeh ochorenia mal ťažký, s obojstranným zápalom pľúc.
Solovič vraví, že pri záchrane pacientov hrá významnú úlohu personál. Lebo veď aj taký pľúcny ventilátor na podporu dýchania pri ťažkom postihnutí pľúc vírusom treba vedieť ovládať. Preto je dôležitý dostatok ľudských zdrojov - erudovaných lekárov a zdravotných sestier. Za kľúčové v boji s touto pandémiou však považuje jednoznačne očkovanie! A má na to aj vysvetlenie.
Na stene vo vašej pracovni visí zarámovaný výstrižok z novín, kde tvrdíte, že tuberkulóza je stará ako ľudstvo samo.
Je skutočne stará ako ľudstvo. Od objavenia tuberkulózneho bacila v marci 1882, keď Robert Koch na zasadnutí berlínskej fyziologickej spoločnosti povedal, že keby sa význam choroby meral počtom obetí, tak všetky, aj tie najvýznamnejšie ochorenia ako mor a cholera, by zostali ďaleko za ňou. Ročne totiž na ňu zomieralo 1,5-milióna ľudí, teda zabíjala viac ľudí ako všetky infekčné choroby dohromady.
Majú niečo tuberkulóza a covid spoločné?
Áno, obe tieto ochorenia spôsobuje pľúcna infekcia, koronavírus je nová infekcia. V prípade tubery ochorenie postupuje pomaly, rádovo v týždňoch až mesiacoh, ale aj liečba je zdĺhavá. U covidu to ide v minútach a hodinách k zhoršeniu, ale aj zlepšeniu. Postihnutie je veľké a devastačné pri jednom aj druhom ochorení.
Pri covide vznikajú pomerne rýchlo rôzne mutácie, u tuberkulózy vznikali mutované formy po sto rokoch. V minulosti sme nemali rodiny, kde by aspoň jeden člen nebol nakazený touto infekciou. Veď tuberkulóza sa bežne spomína v našich klasických románoch, ktoré sú autobiografickými spomienkami. V Tatrách sa na túto chorobu liečili spisovatelia ako Fraňo Kráľ či Jiří Wolker.
Prečo práve vo Vysokých Tatrách sa liečilo toto ochorenie?
Po vzore švajčiarskych sanatórií išlo o klimatoterapiu pre čistý vzduch, bohatú stravu, liečbu slnkom, ale hlavne o izoláciu. Aby nenakazovali ďalších. Toto bolo hlavným príncípom do čias, kým sme nemali účinné lieky. Prvý prišiel v období druhej svetovej vojny - streptomycín, ostatné až po vojne. Systém izolácie sme pri pandémii koronavírusu nemohli aplikovať pre vysoké počty nakazených.
Covid tuberu teda neslávneho prvenstva zbavil?
V úvode spomínaná Kochova veta bola v platnosti až do minulého roku, keď prišla nová infekcia - koronavírusová, s veľkou vírusovou náložou, veľkou virulentnosťou, teda možnosťou nakazenia iných, rýchlo šíriaca, mutujúca. Covidová infekcia postihuje vyspelé aj zaostalé krajiny, rovnako ako tubera nepozná hranice. Nevieme povedať, prečo sa u osôb, na ktoré by sme povedali, že sú identické, bude vyvíjať choroba s ľahkým a u druhého s ťažkým až fatálnym priebehom. Žiaľ, závisí od individuálneho stavu organizmu, v akom stave sa v čase infikovania nachádza a akú má vlastnú obranyschopnosť.
Čo teda s tým? Docent Solovič vysvetľuje, ako sa popasovať s pandémiou.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane >>>
Čo teda s tým, ako sa dá koronavírusovej pandémie zbaviť?
Ak môžeme apelovať, a vôbec tu neide iba o naše úvahy či to, ako nás osočujú, že sme zapredaní farmaceutickým firmám, v tomto prípade ide o to, že ak máme možnosť poskytnúť ochranu očkovaním, rozhodne by som bol za to, aby sa ľudia dali očkovať.
Vravíte, že tubera v minulosti zabíjala ročne viac ako milión ľudí a napriek tomu sa podarilo túto infekciu výrazne eliminovať. Ako je to možné?
V roku 1953 sa vo vtedajšom Československu začalo s očkovaním živou vakcínou proti tuberkulóze, ktorého sa zúčastnil celý národ a nikto to vtedy neriešil. Neexistovali internety, ľudia verili, že im to pomôže a že ich to zachráni. Na Slovensku sme mali až 98-percentnú preočkovanosť proti tuberkulóze. Pred 30 rokmi, keď som začínal, sme mali ročne 3500 pacientov s tuberkulózou, v súčasnosti je to do 200 pacientov.
Staršia generácia to pozná, povinného očkovanie v školách sa musel zúčasntniť každý. Žiaci sa postavili do radu a jeden za druhým dostával injekciu. Len vďaka tomu nemáme detskú mozgovú obrnu, rubeolu, čierny kašel, tetanus, záškrt. Neexistoval Modrý koník ani žiadne konšpiračné weby. Odborníci a zdravotnícky personál vie, že zaočkovaní ľudia proti covidu majú ľahší priebeh tohto ochorenia.
Máte s tým skúsenosti?
Máme zaočkovanú pozitívnu pacientku s minimálny klinickým prejavom. Mala nádchu a bolo je chladnejšie. Druhý prípad máme po návrate zo zahraničia - nemá príznaky ani žiadne ťažkosti. Pritom v jednom z týchto prípadov išlo o nebezpečnejšiu delta mutáciu. Ľudia po očkovaní majú omnoho ľahší priebeh a preto by sme sa mali všetci zamyslieť, či jedno alebo dve očkovania nestoja za to.
Komu špičkový lekár Solovič neodporúča očkovanie? Čítajte ďalej.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane >>>
Očkovanie teda odporúčate všetkým?
Z hľadiska pľúcnych diagnóz, okrem tých, ktorí majú alergie priamo na niektorú zo zložieky v očkovacej látke, by sa mal dať zaočkovať každý. Aj tí, ktorí prekonali pľúcnu tuberkulózu, či sú astmatici alebo pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Práve oni sú tí rizikoví, keď dostanú infekciu Covid 19. U nich je priebeh o to ťažší, lebo majú základnú pľúcne ochorenie, ktorá sa, samozrejme zhorší. Jednoznačne odporúčam očkovanie, nevysadzovať lieky, ktoré sa dlhodobo užívajú na pľúca.
Ani počas ochorenia na covid?
Často sme sa stretávali s tým, že si ľudia po nakazení covidom vysadili fúkatká, čo bola chyba. Pacienti sa totiž báli, že keď si takto bude rozširovať priedušky, tak sa im vírus bude lepšie šíriť. Boli aj takí, ktorí mali teóriu, že ak budú mať rozšírené priedušky, skôr sa nakazia. Treba pokračovať pravidelne v nastavenej liečbe. V prípade príznakov na covid treba navštíviť lekára a v stabilizovanom stave sa dať zaočkovať. Tí, ktorí ešte nie sú, nech o tom ani nerozmýšľajú. Ja osobne to odporúčam.
Stretávate sa aj s odporcami očkovania?
Prišla k nám pacientka, ktorá sa pýtala, či som očkovaný. Žiadala si byť vyšetrená nezaočkovaným lekárom. Dožadovala sa toalety pre nezaočkovaných, lebo sa nechce nakaziť po očkovaných ľuďoch. Vyhoveli sme jej. Neviem si však predstaviť, ako budeme poskytovať zdravotnú starostlivosť neočkovanými lekármi, keď ich nemáme. Sú to nezmysly. Je tu sloboda, voľnosť, demokracia a niekto si pod týmito pojmy predstavujú aj toto. Treba si pozrieť, ako to riešia krajiny s vyspelou demokraciou, ale aj aká je uvedomelosť ľudí. Napadá mi Kanada. Majú tam 85-percentnú zaočkovanosť a napriek tomu uvažujú o povinnom očkovaní štátnych zamestnancov a nikto to tam nerieši.
Vravievate, že “doktor Google” je nadradený nad všetky odbornosti a ľudia na internete nasávajú informácie, ktoré im vyhovujú.
Mali sme pacientku, ktorá do vlaňajších Vianoc tvrdila, že koronavírus neexistuje a odmietala sa proti nemu chrániť. Potom sa nakazila.
Ako dopadla nakazená pacientka, ktorá popierala dovtedy covid? Čítajte ďalej.
Článok pokračuje na ďalšej strane >>>
Pacientku, ktorá do vlaňajších Vianoc tvrdila, že koronavírus neexistuje a odmietala sa proti nemu chrániť. Potom sa nakazila., prekonala ťažký priebeh ochorenie, bola na kyslíku a ešte aj doma musí byť na neho napojená. Dnes sama hovorí, že ak jej niekto povie, že toto ochorenie neexistuje, tak ho... Osobná skúsenosť mení názor. Je pravda, že väčšína nakazených nemala ťažký priebeh, neboli hospitalizovaní a preto sa to pri bezpríznakovom priebehu berie na ľahkú váhu.
Ste vo vašom ústave Vyšných Hágoch pripravení na tretiu vlnu?
Oddelenie je momentálne zakonzervované, materiálno-technicky pripravení sme. No po druhej vlne mnoho personálu, najmä sestier, odišlo do dôchodku. Neviem, či budeme vedieť v súčasnej dobe plnohodnotne nahradiť všetkých, ktorí odišli. Napätie v spoločnosti medzi ľuďmi vplýva aj na každého z nás. Je nedostatok vzdelaného personálu - lekárov a praktických sestier.Tí, ktorí sme to ostali robiť, sme v istom slova zmysle fanatici. Nevraviac o tom, že sme ešte aj osočovaní, že liečime niečo, čo vôbec neexistuje a chceme len zarobiť. Najmä mladé kolegyne, ktoré prišli k nám pracovať plné elánu, to znášajú ťažko. A pritom, svojim spôsobom, sú to všetky hrdinky!
Malo by opodstatnenie vznik špecializovaných pracovísk na liečbu covidu?
Nie každý má robiť všetko. Treba si uvedomiť význam infektologických a pľúcnych pracovísk, ktoré boli v histórii najviac redukované. Pľúcne choroby tu stále sú, napríklad rakovina pľúc, ktorá je ťažká a závažná, na ktorú treba myslieť. Ale povojnové problémy Československa s tuberou a infekčnými chorobami, tie sa podarilo hlavne vďaka očkovaniu udržať pod kontrolou a redukovať. Preto dochádzalo aj k okliešťovaniu spomínaných odborov a k ich zneatraktivneniu. Je atraktívnejšie byť imunoalergológom ako pneumológom či kardiológom ako infektológom.