Šokujúce slová historikov: Toto ste o Ukrajine možno nevedeli! Putin teda poriadne zavádza!

Kam až siaha pôvod Ukrajiny? 

Ukrajinský národ patrí medzi východoslovanské národy - Rusi, Bielorusi a Ukrajinci. Formoval sa už  pred mnohými stáročiami. Najstarším štátom východných Slovanov bola Kyjevská Rus. Rus však nie je Rusko. Názov štátu Rus pochádza z jazyka Vikingov a je odvodený od pomenovanie južnej časti súčasného Švédska – Roslagen. K pôvodu tejto štátnosti sa hlásia úplne samozrejme aj Ukrajinci aj Rusi. Jej centrom bol Kyjev a prvé informácie o nej sú z obdobia okolo roku 863, kde sa hovorí o panovníkovi Olegovi, po ňom panoval Igor a potom Oľga. Všetci títo panovníci boli severského pôvodu a aj tieto mená majú severský pôvod. Vládnucou vrstvou v prvom období v Kyjevskej Rusi a predtým aj v Novgorode boli Vikingovia. Používa sa pre týchto východných Vikingov aj pojem Variagovia. Na svojich lodiach putovali riekami po východnej Európe až do Čierneho mora a Konštantínopolu - súčasného Istanbulu.

Dokedy teda existovala Kyjevská Rus?

Kyjevská Rus ako najvýznamnejší štát východnom Slovanov existovala niekedy do polovice 13. storočia, kedy do východnej a strednej Európy vtrhli Tatári. Rozvrátili štáty, ktoré tu boli a to centrum prvého štátu východných Slovanov sa presunulo do bezpečnejšej oblasti viac na severovýchod, to znamená do oblasti Vladimíra a Suzdaľa - na území súčasného Ruska a postupne sa centrom toho, čo nazývame v súčasnosti Rusko, stala Moskva. 

POZRITE SI FOTO, AKO TO VYZERÁ NA HRANICI >>>

Kyjev je teda starší ako Moskva? 

Je pravdou, že keď Kyjev bol už veľkým mestom s už murovanými kostolmi, Moskva ešte vôbec neexistovala, tam nebolo nič, iba lesy a lúky. Kyjev je možno aj o 400 rokov starší ako Moskva. V ďalšom období sa situácia vyvíjala tak, že existovalo niekoľko kniežatstiev a jedným z nich bolo aj kniežatstvo moskovské. centrom ruského štátu sa stala Moskva. Boli to samostatné kniežatstvá, boli však podriadené Tatárom a všetky platili poplatky. A keďže všetky tie poplatky z týchto kniežatstiev sa zvážali do Moskvy a moskovský knieža ďalej posielal Tatárom, automaticky sa centrom stávala Moskva a postupne sa stáva tento štát moskovským veľkokniežatstvom. 

Prečo Putin používa proti Ukrajine spojenia o nacistoch? Pozrite si vysvetlenie historika J. Kredatusa vo VIDEU:

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>>

Územie súčasnej Ukrajiny bola rozdelená medzi viaceré územia?  

Juh súčasnej Ukrajiny a Krym ovládali Tatári, tzv. Krymský chanát. Západná časť v istom období až po rieku Dneper bola súčasťou poľsko-litovského kniežastva a poľského kráľovstva. Vo východnej časti súčasnej Ukrajiny, takzvanej ľavobrežnej, pôsobili tzv. kozácke republiky - nezávislé občiny a nezávislé mestečká. Nepatrili pod Rusko a formálne boli podriadené poľskému kráľovstva. K týmto kozáckym tradíciám sa hlási aj Ukrajina. Juh západnej časti, teda súčasná Zakarpatská Ukrajina s mestami Užhorod a Mukačevo nikdy nebola súčasťou ani Ruska ani Ukrajiny. Až do roku 1944. Západná časť súčasnej Ukrajiny - mestá ako Ľvov, Ternopiľ, Rivné a Ivano Frankivsk (do 1962 Stanislaw) nikdy neboli súčasťou Ruska a ani Sovietskeho zväzu  a teda ani sovietskej Ukrajiny  a stali sa súčasťou ZSSR až v roku 1939. 

V novoveku, na konci 18. storočia bola situácia taká, že západnú časť Ukrajiny ovládalo Poľsko. Južnú časť, malú Zakarpatskú Ukrajinu, ovládalo Uhorsko. Juh bol stále ovládaný Tatármi - Krymský chanát. Ľavobrežná Ukrajina po rieku Dneper už bola súčasťou ruského impéria. V roku 1772 došlo k významným udalostiam v roku 1772 došlo k významným udalostiam, k deleniu Poľska, ktoré zaniklo. Západnú časť súčasnej Ukrajiny si rozdelili Rusi a Rakúšania. Mestá ako Ľvov či dnešný Ivano Frankivsk, Ternopiľ sa stali rakúskej časti monarchie až do roku 1918. V tom istom období sa súčasťou vznikajúceho Československa stala Podkarpatská Rus (od roku 1946 Zakarpatská Ukrajina)

Časť, ktorá patrila pod rakúsku monarchiu, bola liberálnejšia a tam sa ukrajinské národné obrodenie prakticky slobodne rozvíjalo. Jeho centrom sa stal Ľvov, bola to bašta Ukrajincov. Takto to bolo do prvej svetovej vojny, ktorá priniesla zánik ruského impéria. Po februárovej a októbrovej revolúcii sa v Rusku boľševici dostali k moci. Zároveň to je aj obdobím, kedy v roku 1918 vznikla Ukrajinská ľudová republika a Západoukrajinská ľudová republika. Tie vznikli nezávisle od boľševického Ruska. Obe ľudové republiky zakrátko zanikli. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou bola súčasná Ukrajina rozdelená na Ukrajinskú sovietsku socialistickú republiku, ktorá bola od roku 1922 súčasťou Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR), západná časť bola súčasťou  Poľska, južná, zakarpatská časť bola súčasťou Československa a časť územia patrilo Rumunsku.

V tom čase, počas vlády Stalina, zasiahol Ukrajinu obrovský hladomor.

To je ďalší dôvod negatívneho vzťahu medzi Ukrajincami a Rusmi. Hladomor zasiahol Ukrajinu v rokoch 1932-33 a zahynulo niekoľko miliónov ľudí. Ukrajinská strana vraví o cielenej genocíde národa. Územie východnej Ukrajiny bolo totiž pre úrodnú černozem obilnicou Sovietskeho zväzu. Najbohatší roľníci, kulaci, ako ich nazývali sovietski komunisti, žili práve v tejto oblasti.  Najtvrdší úder proti roľníkom, teda násilná kolektivizácia, prebehol práve tam. Museli odovzdávať všetku úrodu a im nezostávalo nič a umierali od hladu. Dokonca v Charkove sú známe prípady kanibalizmu, existuje o tom množstvo dokumentov.

O nárokoch Putina na Krym a Donbas są dozviete v tomto VIDEU:

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>>

Kvôli čomu ešte Ukrajinci nemajú radi Rusov?

Otázka takto nestojí, dôležité sú fakty. V polovici 19. storočia nastala na území cárskeho Ruska veľká rusifikácia. Potláčal sa nielen ukrajinský národ, jeho písmo a jazyk, ale aj iné národy v tejto krajine. Ruština sa pretláčala, v inom jazyku sa nesmelo publikovať. Taras Ševčenko, významný ukrajinský spisovateľ a predstaviteľ moderného ukrajinského jazyka v  polovici 19. storočia bol roky nevoľníkom, 10 rokov v cárskom žalári, 4 roky vo vyhnanstve na Urale. V časoch Sovietskeho zväzu sa muselo na všetkých vysokých školách študovať po rusky, hoci nikde v Ústave nebolo napísané, že jazykom ZSSR ruština. Teda rusifikácia sa týkala aj Gruzíncov, Bielorusov a ostatných národov žijúcich v ZSSR. Súčasťou sovietskeho režumu bolo aj prenasledovanie ukrajinskej inteligencie, likvidácia ukrajinského školstva, prenasledovanie národne cítiacich ľudí, násilné presídľovanie obyvateľov do iných častí ZSSR, resp. do sibírskych gulagov.

V období pred druhou svetovou vojnou to na Ukrajine ako vyzeralo? 

Východná časť súčasnej Ukrajiny bol súčasťou ZSSR. V auguste 1939 uzavreli Sovietsky zväz a Nemecko pakt a rozdelili si sféry vplyvu vo východnej Europe  a teda aj Poľsko. Keď 1. septembra  1939 zaútočili Nemci na Poľsko, v súlade s touto dohodou o necelé tri týždne zaútočil na Poľsko aj Sovietsky zväz. Teda je komunistický Sovietsky zväz je taký istý agresor ako nacistické Nemecko. Západná časť Ukrajiny, ktorá bola do 1939 súčasťou Poľska, pripojli k sovietskej Ukrajine. Podkarpatská Rus, ktorá bola súčasťou Československa, sa po jeho rozpade v 1939 stalo súčasťou Maďarska. Sovietsky zväz však v tom istom období anektoval aj juhovýchodnú časť Fínska, Litvu, Estónsko, Lotyšsko ako aj územia Rumunska. 

Prečo Putin vyhlasuje, že jeho úlohou je chrániť ruských občanov?

V Donbase, teda v Luhansku a Donecku v roku 2014 vyhlásili ruskí separatisti nezávislosť. Politika Ruska v tejto oblasti bola presne taká ako v Abcházsku a Južnom Osetsku, ktoré sú oficiálne súčasťou Gruzínska, alebo v Podnestersku, ktoré oficiálne patrí Moldavsku. Začali ľuďom na Donbase vydávať ruské pasy a tak sa stávali obyvatelia týchto oblastí ruskými občanmi. V podstate inú možnosť nemali, pretože tieto republiky nikto neuznáva a s ukrajinským občianstvom sa ich situácia výrazne skomplikovala. Zrazu za tých osem rokov má Luhansk a Doneck niekoľko stotisíc obyvateľov, ktorí majú ruské pasy. Na Kryme známi zelení mužíci jednoducho Krym okupovali. A teraz začal ruský prezident vravieť, že jeho úlohou je chrániť záujmy svojich občanov, zaútočil na Ukrajinu, tvrdí, že Ukrajina ako štát vlastne neexistuje, nemá svoju históriu a pod. To všetko sú cielené lži a klamstvá. Tak k tomu snáď len jedna vec. Ukrajina ako aj Bielorusko sú zakladajúcimi členmi Organizácie spojených národov od roku 1945. Ruská federácia sa ako následnícka krajina Sovietskeho zväzu je súčasťou OSN od 24. decembra 1991.

Názor vedeckých pracovníkov z Inštitútu histórie Prešovskej univerzity, docentov Patrika Derfiňáka a Petra Kovaľa,   si prečítajte na ďalšej strane >>>

Podľa vedeckých pracovníkov Inštitútu histórie Prešovskej univerzity, docentov Patrika Derfiňáka a Petra Kovaľa, geografické územie dnešnej Ukrajiny obývali a obývajú rôzne etniká, spoločensky, národnostne a nábožensky rozdelené.Rozdiely medzi nimi treba hľadať hlbšie v minulosti.  Ruská aj ukrajinská strana sa odvolávajú na tradíciu Kyjevskej Rusi ako štátneho útvaru, ktorý v tomto priestore zohrával dôležitú úlohu v stredoveku.

Po jej rozpade v 12. storočí vznikli viaceré kniežatstvá. Jedno z nich, konkrétne moskovské, úspešnejšie odolávalo nájazdom Tatárov a ďalších stepných etník. Vďaka tomu sa stalo vedúcou silou pri budovaní Ruskej ríše. “Na jednej strane máme Kyjevskú Rus. Na jej historické tradície sa odvolávajú Ukrajinci. Počiatky svojej štátnosti v nej vidia aj Rusi prostredníctvom Moskovského kniežatstva, ktoré rozvíjalo jej odkaz.  O to viac, že Kyjev podľahol Tatárom, no Moskva nie,” vravia docenti histórie Derfiňák a Kovaľ.

Za zlomový okamih považujú 17. storočie. Vtedy nastali medzi obyvateľstvom rozpory vo viere, dochádzalo k povstaniam, bojom s Tatármi, k vzniku kozáckeho štátu a jeho uznaniu zvrchovanosti ruského cárstva. Veľké oblasti dnešnej Ukrajiny - Ľvov, Halič či  Bukovinu získalo rakúske cisárstvo, neskôr Rakúsko - Uhorsko. Aj preto sa tie oblasti vyvíjali iným spôsobom ako tie, ktoré patrili Rusku a kde prebiehal proces rusifikácie. “Samotná Ukrajina ako štát sa objavuje prvý raz v roku 1917. Vtedy, v závere prvej svetovej vojny, prebiehali prvé pokusy osamostatniť sa,” dodávajú. Hranice Ukrajiny, ako ich poznáme teraz, vznikli však až v roku 1991. “Napríklad mesto Užhorod. Najprv bolo súčasťou Uhorska, potom Československa, Maďarska a až po druhej svetovej vojne Ukrajinskej socialistickej republiky. Západné časti územia dnešnej Ukrajiny boli v minulosti súčasťou rakúskej monarchie, Poľska i Československa. Preto ten smutný vtip, že babka z Berehova počas života žila v 5 krajinách, no pritom ani z mesta päty nevytiahla, je pravdivý,” konštatujú. Podľa nich na Ukrajine žije veľa rusky rozprávajúcich Ukrajincov. Respektíve Rusov, ktorí tam dlhodobo žijú a identifikovali sa s týmto priestorom.

Doneck, ako jedno z centier Donbasu, podľa spomínaných docentov histórie založili Angličania: “Vybudovali priemyselnú kapacitu v 19. storočí. Bol to priestor, kam sa chodilo podnikať.” A prečo sa Putin oháňa nacistami na Ukrajine? “Pri hľadaní nacistov môže vychádzať z tradície, na ktorú Ukrajinci nie radi spomínajú. Ide o tzv. Banderovcov a podobné nacionalistické skupiny, ktoré pôsobili ako výsledok vojnových konfliktov a povojnového usporiadania.” 

Za stalinskej éry prešiel Krym veľkými zmenami. “Došlo k odsunu pôvodných obyvateľov, krymských Tatárov. Nahradili ich Rusi a Ukrajinci, pričom prirodzene došlo k zmiešavaniu obyvateľstva.“ V roku 1954 sa Krym stal formálne súčasťou Ukrajiny. „Začiatkom 90-tych rokov, keď sa Sovietsky zväz rozpadol, vznikla zase otázka, čo s týmto územím. Pre Rusov to predstavovalo problém. Je tam totiž vstup do Azovského mora, preto to vnímali ako strategickú záležitosť a je tam aj známa rekreačná oblasť,” vysvetlili. 

“V deväťdesiatych rokoch mocnosti ako Rusko, Veľká Británia a Spojené štáty americké garantovali hranice súčasnej Ukrajiny, keď sa tá vzdá jadrového potenciálu v prospech Ruska.” Donbas však ostal citlivou témou. Vo východnej časti Ukrajiny ako Doneck a Luhansk žije totiž veľa Rusov. Súčasne bola priemyselnou časťou Sovietskeho zväzu a dodnes sa opierajú o podporu Ruska: “Lenže západnú časť - Kyjev, Ľvov, Užhorod to ťahalo k západnej Európe. Ale nedá sa jasne vytýčiť etnická hranica medzi Rusmi a Ukrajincami Na východe Ukrajiny prevažuje dvojjazyčné obyvateľstvo a čím ďalej na západ narastá ukrajinská identita nacionalizmus. Je to prirodzené a štátne hranice sú často umelý konštrukt, ktorý „niekto nakreslil“, alebo sú výsledkom kompromisu.“ 

Zdôrazňujú, že samostatný štát Ukrajiny má iba 30-ročnú históriu. Jeho obyvatelia sa však objavujú aj v zlomových udalostiach 20. storočia: “Ukrajinci napr. bojovali v Červenej armáde, ktorá oslobodzovala Európu aj Československo spod nemeckej nadvlády priniesol veľa problémov. Táto vojna medzi dvomi susednými národmi nebude mať víťaza. Každá vojna pritom končí prímerím, preto by bolo najlepšie rovno sa dohodnúť. Lenže tu rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou dlhodobo neviedli k jasnému záveru.”  Obaja vedci sa v podstate stotožňujú so široko prezentovaným názorom, že Rusi podľahli dojmu, že ukrajinská armáda je slabá a že pôjde len o prirodzené posunutie hraníc tam, kde boli kedysi.