Šialený príbeh: Alexiu (11) berú od jej mamky, musí do ústavu, lebo sa nechce stretávať s otcom

Alexia býva so svojou mamou, Prešovčankou Ajkou (41), a s tromi súrodencami v rodinnom dome v Brne. Lenže podľa verdiktu českého súdu bude musieť domov vymeniť na pol roka za ústav. Podľa súdu sa takto dievča pripraví na život s otcom Jozefom, ktorému dievča od 1. júla 2020 súd zveril do starostlivosti. Napriek tomu, že s ním Alexia žiť nechce. „Bojím sa ho. Na vlastné oči som videla, ako mamke buchol hlavou o stenu,” vraví nešťastná školáčka.

Jednotkárke a talentovanej baletke sa zrútil svet, za múrmi ústavu totiž zrejme strávi už tohtoročné Vianoce. Mama i otec ju môžu navštíviť iba raz do týždňa v brnianskom krízovom centre, aj to iba na tri hodiny. Jeden v sobotu, druhý v nedeľu. No a krízové centrum požaduje iba dve hodiny za 14 dní. „Bojím sa, čo bude s dcérou, ktorá sa učí na samé jednotky. Slovenský pravopis neovláda, a preto jej v slovenskej škole hrozia problémy. Chce byť baletkou, chodí na prípravu na prijímačky na konzervatórium. Takto jej to celé padá,” vraví s plačom Ajka, ktorá sa chystá obrátiť na Ústavný súd. Jozef sa odmietol k prípadu vyjadriť.

Súdy v Brne takto rozhodli napriek tomu, že Prešovčanka Ajka má tri práce, o deti sa riadne stará. Otec Alexie, ktorý býva v Prešove, súdu deklaroval, že jeho mesačný príjem je iba 120 eur mesačne. Nie je jasné, ako súd skúmal, či má vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa. „Ja osobne som bola svedkom toho, ako si Alexin otec Jozef podrezal žily,” vraví Ajkina sestra Zuzana Jurčenková.

Ako súd zdôvodnil rozsudok a aké je vyjadrenie psychiatričky a psychologičky?

Sudca brnenského krajského súdu Jiří Zrůst svoje rozhodnutie vysvetľuje tým, že „matka sústavne a dlhodobo bránila v styku otca s maloletou.” Cez hovorkyňu súdu Kláru Belkovovú odkázal, že podrobné dôvody k vydaniu rozhodnutia budú v písomnom vyhotovení rozsudku. Keď dokument doručia rodine, bude musieť Alexia do 10 dní nastúpiť do ústavu.

Zvláštny postoj sudcu nezmenili ani posudky dvoch renomovaných odborníčok. Detská psychiatrička Alžbeta Močiliaková a psychologička Jitka Novotná sa zhodli, že u Alexie pretrvávajú negatívne emócie k biologickému otcovi, praje si, aby ju nechal na pokoji, odmieta sa odlúčiť od matky, s otcom sa ne-
chce stretávať, ani keď ju matka na to pripravuje. „Vždy sa postaví pred dvere, rozplače sa a utečie domov,” píše sa v posudku.

Čo vraví právnik a čo odborníčka na ľudské práva?

Podľa advokáta Pavla Hagyariho, ktorý má skúsenosti s takýmito súdnymi konaniami, ide o porušenie práv dieťaťa: „V tomto veku sa už dieťa samo rozhoduje, s kým chce byť. Také sú aj judikatúry európskych súdov.” Podľa neho základným princípom je najlepší záujem dieťaťa a už vo veku 6 až 7 rokov sa má prihliadať na jeho vôľu.

Zástupkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková z ministerstva spravodlivosti upozorňuje, že ESĽP „viackrát konštatoval, že ak dieťa vyslovene styk odmieta, napr. v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním odmietaného rodiča, je podľa ESĽP použitie donucovacích opatrení kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom.”

Zdiskreditovaná „diagnóza”  syndrómu zavrhnutého rodiča, okrem vedeckej neplatnosti, nevhodne vyžaduje od súdu, aby rozhodol, že správanie dieťaťa a jeho postoj k rodičovi, ktorý o sebe tvrdí, že je „odcudzený” (zavrhnutý), nie je v skutočnosti opodstatnené. 

Odvádza pozornosť od správania zneužívajúceho rodiča, ktorým mohol tento rodič priamo ovplyvniť reakciu dieťaťa násilným, neúctivým, strápňujúcim, ponižujúcim alebo diskreditujúcim správaním voči dieťaťu alebo druhému rodičovi.  

Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch ak je rodič páchateľom domáceho násilia. 

Uvedené vyhlásenie plne korešponduje s judikatúrou ESĽP.

zdroj: justice.gov.sk