Gitarový virtuóz, učiteľ hudby, vyhadzovač, básnik: Som Róm, niektorí na mňa reagujú čudne

Vyštudoval košické konzervatórium a odvtedy sa nepretržite hudobnej pedagogike. Už štvrťstoročie učí deti hre na gitare na sabinovskej základnej umeleckej škole. A keďže on na ZUŠ-ku ako dieťa chodil z donútenia rodičov, k svojim žiakom je zhovievavý. Presvedčili sme sa o tom na jednom zo školských koncertov. Spolu s kolegom deti na gitarách sprevádzali a keď sa ich žiaci náhodou pomýlili, povzbudzovali ich úsmevom. Jednoducho, z detských chýb si ťažkú hlavu nerobili a tak u malých hudobníkov odbúravali stres. "Neskutočne ma napĺňa práca s ľuďmi, byť im vzorom. Formovať ich, nech tento svet je krajší. Skoro nikdy na žiakov nekričím verím a som zástanca, že úsmev a dobré slovo je viac. Aj keby za cenu toho ,že by to žiakovi nešlo. Prísnosťou by som ho donútil cvičiť, ale radšej nech formujem jeho dušu, cit, vzťah k hudbe a ku mne. Nech je lepší človek než virtuóz. Ak sa niekto na koncerte pomýli, nerobím z toho tretiu svetovú vojnu. Nech sa naučí a prenesie si do života to, že jednoducho musí vstať z kolien a ísť ďalej," vysvetľuje svoj postoj.

Jeho starí rodičia boli muzikanti a vraví, že ho hudba baví najmä reakciám publika a fanúšikov. "Potlesk vnímam ako neskutočný dar, liek," vraví. V roku založili spolu s kolegom zo ZUŠ-ky Františkom Godlom gitarové Duo Farsa. Ich umenie odborníci prirovnávajú k virtuozite. Hrajú vášňou nabité, ohnivé inštrumentálne popflamenco. Reakcie ich publika sú nadšené, spolupracujú s najvychytenejšími umelcami. Nedávno sa napríklad predviedli v Prešove s významným slovenským gitaristom Henrym Tóthom, s ktorým vytvorili trio. "Hráme také swingové šialenstvo," smeje sa. 

Duo Farsa hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov flamenca, ale aj rôzne úpravy pôvodných skladieb svetoznámych umelcov. Rekord zaznamenali v Turecku, keď ich koncert naživo v rádiu počúvalo  cez 9 miliónov ľudí. "Máme za sebou viac než 700 vystúpení doma aj v zahraničí. 90 percent tvorby je naša vlastná autorská dielňa. Ideme s vlastnou kožou na trh. Nechceme hrať niečo, čo zložil niekto iný, nechceme mu brať ten pocit jedinečnosti," vysvetľuje.

A keďže mal Dušan odmala blízko k športu, aktívne sa venoval čínskemu bojovému umeniu Ving Tsun kung-fu v Rimavskej sobote, tieto skúsenosti zúročil v prešovskej súkromnej bezpečnostnej službe, kde vo voľno čase pracuje ako vyhadzovač. "Asi každému chlapovi je blízky polovojenský režim - uniforma, zbrane. A možnosť niekoho hlasom či už rukou umravniť. Keďže som to nechcel používať v triede ani doma,  tak si takto ventilujem nervy," žartuje. Lenže na pár týždňov si bude musieť dať s touto prácou pokoj. Počas prázdnin totiž dostal infarkt, postúpil operáciu a tak sa musí šetriť. 

Dušanova manželka vyštudovala na konzervatóriu odbor herectvo. Neskôr sa dala na pedagogickú dráhu, urobila si doktorát a venuje sa deťom. "Je pre mňa neskutočnou oporou. Keď sa vraciam z koncertov o tretej ráno domov nekričí, ale s úsmevom otvorí bez panvice v ruke. Chápe život umelca a, samozrejme, toleruje fanynky," dodáva s úsmevom. Majú dvoch synov - Dušana (21) a Alana (15). "Je to čudné, ale oboch som odrádzal od umeleckej dráhy. Lebo je to síce krásny život, ale finančne absolútne neohodnotený," vysvetľuje. Vo výchove presadzuje teóriu, že deti netreba vychovávať, stačí pekne žiť oni budú opakovať a prispôsobia sa.

Milý učiteľ hudby, ktorý sa večer mení na drsného vyhadzovača, má ešte jednu záľubu. Už ako stredoškolák začal písať básne. Smeje sa, že kvôli vylepšeniu známok na vysvedčení a jeho profesorka slovenčiny ho v tom výdatne podporovala. Vydal básnickú zbierku, ktorú odmietol dať do predaja a všetky knihy rozdal. Nahovárajú ho na ďalší diel, no vraví, že kým mu slová nepôjdu z duše, odmieta to robiť. Pre všetkých má jeden odkaz: "Tešte sa z každej jednej sekundy. Tešte sa s nádychu, z pohľadu, z počutia. Nechcime viac ,pretože vždy môžeme mať menej. Milióny ľudí domov a posteľ nemajú, mnohí sú pripútaní na vozík, sú nevidiaci, mnohí žijú v biede, nemajú ani vodu a my ňou plytváme. Máme si čo vážiť a z čoho sa tešiť.. A keď ma stretneš, tak sa na mňa usmej, buď ku mne taký ako ja k tebe." 

Tieto slová nehovorí iba tak. Sám sa totiž stretáva s rôznymi reakciami na seba, svoju rodinu, na svoje aktivity. Pritom jeho kniha, práca, koncerty či ochrana ľudí na diskotékach sú obohatením spoločnosti, preukazovaním spolupatričnosti a prispieva k budovaniu krajšieho sveta.