Renesančná erotika: Najstaršie nemravné kresby v známom historickom meste objavili iba nedávno

Objavili ich nedávno! Pri ostatnej rekonštrukcii historickej radnice našli unikátne renesančné fresky. Ide o erotické kresby z konca stredoveku a nástupu renesancie. Dnes patrí budova Šarišskému múzeu a sú v nej vystavené exponáty zo života slobodného kráľovského mesta Bardejov, ktoré mapujú históriu mesta od prvej písomnej zmienky až po koniec 18. storočia.

Fresky sú nakreslené uhlíkom v časti niekdajšej prejazdovej chodby, ktorá bola v tom čase verejne prístupná a dalo sa ňou prejsť aj vozom s koňmi. Na hornom podlaží rokovala mestská rada, po bokoch spodného podlažia boli krámiky, teda maličké obchodíky s rozličným tovarom. Overovala sa tam kvalita tovaru, menili sa peniaze. No a práve tam, v časoch keď sa tam živo obchodovalo, si niektorý kupec, mešťan, obchodník či zbrojnoš skracoval čas kresbou. A nie hocijakou. Renesačné grafity, ktoré sa našli pri nedávnej rekonštrukcii radnice, sú na najstarších vrstvách omietky budovy postavenej na začiatku 16. storočia. Pri jednej z malieb je vyrytý dátum - rok 1548. “Radi by sme vedeli, kto je autorom malieb. Ale určite to boli ľudia, ktorí mali veľký zmysel pre živočíšnosť, keďže si takúto vec dovolili,” smeje sa riaditeľ múzea Peter Harčár.

Podľa neho fresky zobrazujú trochu vulgárnejším spôsobom bežný život človeka. “Sexualita bola v minulosti chránená. Cudnosť bola väčšou súčasťou života. V právnych kníh mesta z toho obdobia je zo zachovaných rozsudkov zrejmé, že boli udelené rôzne tresty, dokonca aj smrti, súvisiace aj s cudzoložstvom, smilstvom, nemravným životom či predmanželským spolužitím.” Teda autori obrázkov museli mať v tej dobe poriadnu odvahu. Takéto veci totiž najmä u mladých nezosobášených ľudí sa trestali najmä vyhnaním mesta, čo bolo jedným z miernejších trestov. A tí, ktorí mali toho na rováši viac, sa trestali aj sťatím či obesením.

Prísnymi pravidlami bardejovskí radní chránili morálku. “To ale neznamená, že by sa takéto veci nestávali. Práve naopak, zakázané ovocie najviac chutí,” smeje sa riaditeľ. A zrejme práve spomínané necudné obrázky na stenách radnice sú dôkazom jeho slov o zakázanom ovocí: “Za toto by určite nikto ani v tej dobe nedostal trest smrti. Keby ho prichytili, musel by to premaľovať. V minulosti sa za množstvo deliktov dalo vykúpiť peniazmi. Vtedy najväčšou hodnotou človeka bola jeho česť. Prísť o ňu a vyhnanie z mesta bez majetku, sa považovalo za koniec života.”

Zaujímavé na celom je to, že maľby v tom čase nezatreli a neznehodnotili ich tým. Pritom hneď o pár metrov stojí bazilika - sakrum. Na kresbách nechýbajú ani výjavy z ochrany mesta, zbrojnoši, postavy kupcov ale i zobrazenie naturálneho sexuálneho motívu. Napríklad, pár hrdličiek jeden na druhom, či nahá mladá žena, nad ktorou je nápis Isabela.