Reálna bezpečnostná hrozba: Mesto Prešov zvažuje vyhlásenie mimoriadnej situácie!

Opustený dobývací priestor po bývalej ťažbe soli pod prešovským Solivarom je časovanou bombou a ohrozením miestnych. Poddolované územie sa totiž môže prepadnúť. A zosuv stiahne so sebou stavby aj ľudí. Súčasťou územia je aj záhradkárska oblasť, niektoré domy, využívané polia ale aj kultúrna pamiatka - šachta Leopold.

Nikto netuší, v akom stave sú kaverny - dutiny v priestore pod zemou po ťažbe. Jedno je však isté už roky. A to, že zo zhrdzavených rúr po vrtoch, ktorých bolo dovedna 157, sa z ložísk plných soľanky tlačí voda nahor a prúdom tak vyteká slaná voda. Zalieva polia, vlieva sa do potoka a spôsobuje ekologickú haváriu. Slaná voda je totiž nebezpečný odpad. Navyše hrozí prepad územia nad dobývacím priestorom a chráneným ložiskovým územím.

A nikto presne nevie povedať kde a v akom rozsahu. Vo vylúhovaných priestoroch, v kavernách, sa vplyvom tektoniky môže nekontrolovane prelievať soľanka. Chodby, ktoré boli vyťažené, sa nedajú presne lokalizovať. Ani zistiť, kde boli niektoré šachty a štôlne. Voda vnikla do týchto diel a rozmyla soľ.

O dobývacie práva nikto nemá záujem a naposledy ich mala firma, ktorá zanikla. A tú z obchodného registra vymazali až po iniciatíve primátora mesta Františka Oľhu. "Teraz je tak na ťahu ministerstvo životného prostredia, aby toto územie vyhlásilo za opustené staré banské dielo,” uviedol primátor po pracovnom stretnutí k tejto téme, ktoré inicioval. Keď tak ministerstvo urobí, štátny podnik Rudné bane patriaci pod ministerstvo hospodárstva by mal zabezpečiť odstránenie havarijného stavu.

Bývalá vedúca ťažobného strediska podniku Solivary Viera Ježíková, ako jedna z mála odborníkov u nás na ťažbu mokrým spôsobom, vypracovala projekt sanácie dobývacieho priestoru: “Vylúhované priestory sa musia zasypať pevným materiálom. Najlepšie pieskom alebo podobným materiálom. Nielen zacementovať rúry, ktoré sú navŕtané do zeme, do hĺbky. Volá sa to odborne základka vydobytých priestorov.” Ježíková a jej tím už pred 15 rokmi potvrdili väčšinu z toho, čo sa teraz v území deje. Náklady na sanáciu vyčíslila na 30-miliónov eur.

V tej sume sú, podľa Oľhu, už zarátené aj náklady na nejaký spracovateľský závod, ktorý by vyrábal rôzne výrobky zo soli. Kým sa nezačne územie sanovať, mesto priestor s najväčšou hrozbou prepadu ohradí, osadí informačné tabule. A keď sa štát nebude mať k činu, vyhlási mimoriadnu situáciu. Na problém s opustenými vrtmi v Prešove upozorňujú už 15 rokov.

Ide o plochu 82 hektárov, pod ktorým sa v podzemí nachádzajú vydobyté priestory. A práve nad nimi hrozí prepad terénu. "Geologická štúdia ukázala, že potom pretekajúcim územím vykazuje zvýšené hodnoty soli a chloridov nad hygienické normy, dochádza k výtlaku soli a preukázala, že celé územie postupne klesá, zatiaľ rovnomerne, v centimetroch. Nevylúčila, skôr potvrdila, možnosť prepadu celého územia,” dodal primátor.

Územie, kde hrozí deštrukcia terénu je v blízkosti najväčšieho prešovského sídliska Sekčov. To ohrozené nie je, pretože ťažba bola vykonávaná v dostatočnej vzdialenosti od bytoviek. Avšak neďaleko od Višňovej ulice sú polia, kde hrozí prepad pôdy. No a na toto miesto chodia na prechádzky obyvatelia bývajúci neďaleko. Ďalšie územie je v mestskej časti Solivar, smerom na Ruskú Novú Ves.

V minulosti sa pôda nad kavernami prepadla neďaleko najväčšieho prešovského sídliska, zostala tam 75-metrová DIERA.

Ťažba soli v Prešove mala 500-ročnú históriu. Úplne zanikla, keď v roku 2009 skrachoval podnik Solivary. Už v stredoveku tu ťažili kamennú soľ, neskôr, keď bane zaliala voda, dolovali spod zeme soľanku a z odparovaním z nej získavali soľ. Unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci zo 17. storočia je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa v prešovskej časti Solivar.

V roku 1925 postavili nový závod na výrobu soli v južnej časti Prešova, v smere do Košíc. Podnik s neskorším názvom Solivary zásoboval “Prešovskou soľou" celé Československo i okolité krajiny. Takmer stopercentne čistá soľ odtiaľ sa požívala aj do infúznych roztokov vyrábajúcich v Imune Šarišské Michaľany (okres Prešov). Registračnú známku od skrachovaného podniku kúpili Rakúšania a tí nám teraz predávajú Prešovskú soľ vyrobenú v Rakúsku.