Komunisti mu všetko vzali, ešte aj dom. Medovnikárov príbeh však opäť ožíva vďaka nadšencom!

Skonfiškovanú zbierku jedinenčných medovnikárskych foriem z dielne majstra Jozefa Šandallu vytiahli zo zabudnutého zbierkového fondu prešovského krajského múzea. A znova jej prinavrátili zaslúžený lesk, úctu, obdiv zručnosti a spomienky na niekdajších remeselníkov. Veď k neodmysliteľnej atmosfére mesta patrila v prvej polovici minulého storočia aj vôňa pečeného medovníka.

Výstava predstavuje drevené medovníkarske formy od 19. storočia, medovnikárske náradie, rodinnú pozostalosť dokumentov, fotografií i osobných predmetov majstra Šandallu narodeného v roku 1902. A vďaka autentickému dobovému zariadeniu aj medovnikársku dielňu, ktorej súčasťou je medený riad, kovové vykrajovačky, cukrárske náradie i papierové farebné tlače, ktorými sa v minulosti medovníky zdobili. Jej autorom je znalec histórie Samuel Bruss a má aj svoju interaktívnu podobu. Kým totiž uzriete prvú medovnikársku formu, opantá vás lahodná vôňa pečeného medovníkového cesta.

Prešovský medovnikár J. Šandalla pochádzal z 13 detí, skoro sa stal sirotou a starali sa o neho iba jeho starší súrodenci. No už vo dvojich 12-tich rokoch sa musel začal stavať na vlastné nohy a začať pracovať. V 16-tich sa vyučil za medovnikára, rok bol husárom počas povinnej vojenskej služby. V roku 1930 získal povolenie na remeselnú živnosť, ktorú prevádzkoval na Slovenskej ulici v Prešove. Komunistický režim mu jeho dielňu o 21 rokov neskôr znárodnil a všetko zhabal. "Bol označený za príživníka, za vykorisťovateľa štátu, hoci nemal žiadnych iných pomocníkov ani nezamestnával ľudí,” vravel so slzami v očiach S. Bruss. Stovky drevených foriem a formičiek rôznych tvarov, balené perníky, sviečky, parafín, múku, 500 kíl papieru, všetok nábytok, mažiar, debny na prevážanie tovaru, ale aj 20 kíl toaletného papieru skončili v rukách štátu.

Jeho dcéry Mária a Jolana boli vtedy malými dievčatkami. Kruté časy vnímali cez zatrpknutosť svojich rodičov, ktorým sa udiala veľká krivda a báli sa o svoje živobytie. Komunisti z domu z centra mesta vyhnali a prvé tri dni a noci strávili v lese. “Mala som vtedy iba sedem rokov,” spomínala dojatá Mária Kredátusová (82), ktorá prišla na vernisáž výstavy. Dostala veľký medovník v tvare srdca s fotografiou svojho otca.

Recepty na medovníky sa v minulosti dedili, dievky ich od rodičov dostávali ako veno pri svadbe. Išlo totiž o vzácnosť.“V tom čase nebolo možné, aby sa otec z jarmoku vrátil k svojim deťom bez toho, aby im priniesol takýto medovník,” skonštatoval S. Bruss. A má aj pani Mária recept po svojom otcovi? “Nie. On zanevrel na toto povolanie. Škoda, že sa dnešného dňa nedožil. Bol by rád, že je jeho umenie znova ocenené,” dodala smutne medovnikárska dcéra.