Prezident Rudolf Schuster o ruskej invázii na Ukrajinu: Vladimíra Putina už musíme ZASTAVIŤ

Aký postoj by malo teraz zaujať Slovensko? 

- Musím v úvode povedať, že som prekvapený, kam to celé dospelo. Čakal som, že to ostane v rovine len akéhosi „strašenia“, ale že dôjde k otvorenému vojnovému konfliktu, to mi ani len nenapadlo. Je potrebné, aby sme Ukrajine pomohli, ako len vieme a môžeme. Nielen preto, že je to náš blízky sused, ale aj pre naše dlhodobo výborné vzťahy. Veď sme spolu žili na Podkarpatskej Rusi. Mnohí odtiaľ presídlili na Slovensko a to pokračovalo aj neskôr. Preto je teraz prvoradá pomoc ťažko skúšanej Ukrajine a jej obyvateľom. Samozrejme, nemyslím len na očakávaný príliv utečencov, to je až následný proces.

Bude mať vojenský konflikt dosah aj na nás?

- Môžu nastať nejaké obmedzenia, ale vláda je tu na to, aby urobila významné strategické opatrenia. Mať alternatívne riešenia v oblasti elektrickej energie, plynu aj zásobovania základnými potravinami, keďže nadmernému nakupovaniu v našich obchodoch môžu prepadnúť nielen Slováci, ale aj Ukrajinci. Pamätajme aj na bezpečnosť obyvateľov v pohraničnom pásme. Dôležitá  bude aj tu spolupráca s najbližšími susedmi Poľskom a Maďarskom. Odporučil by som podporiť vznik spoločného „krízového programu“, ktorý bude pružne reagovať na dianie na Ukrajine.

Na Slovensku žije dlhodobo mnoho Ukrajincov, mali by podľa vášho názoru na základe vyhlásenej mobilizácie odísť brániť svoju vlasť?

- Ukrajinci sú veľkí vlastenci, preto si nemyslím, že aj tí, ktorí už dávno odišli z krajiny, ostanú stáť v tejto situácii stranou. Určite sa rozhodnú brániť svoju krajinu. Nie je umenie sa hlásiť k rodnej zemi, len keď sa deje niečo príjemné, ale aj vtedy, keď nastanú pre ňu ťažké časy.

Na čo konkrétne musíme klásť dôraz?

- Dôležité je radšej urobiť niečo naviac a neskôr to nevyužiť, ako nespraviť nič, hoci nechcem veriť tomu, že by to Rusko nechalo dôjsť až tak ďaleko, že konflikt prerastie hranice minimálne okolitých krajín. To by bolo veľmi nebezpečné. Potrebná je jednota, solidárnosť nielen na Slovensku, ale aj v EÚ i NATO. Nesmieme sa dať  vyprovokovať a vtiahnuť do konfliktu. Aj my musíme prispieť k tomu, aby vojnový oheň, ktorý sa rozhorel na Ukrajine, čím skôr zhasol. Nech nezomierajú na obidvoch stranách nevinní ľudia. Preto nenariekajme nad rozliatym mliekom, ale postavme sa k problému chlapsky, pritom rozumne a konštruktívne. Máme tu niečo oveľa horšie, ako bola pandémia covidu.

Mnohí ani nerozumejú tomu, prečo Putin útočí. Ako vidíte tie dôvody vy?

- Rozpadom Sovietskeho zväzu sa stratili niektoré, nazvem to obranné pozície krajiny. Rusko netají obavy, že sa Ukrajina stane členom NATO a v blízkosti ruských hraníc vzniknú ich základne. Ten vstup však nie je momentálne aktuálny, a keby aj bol, nie je to otázka niekoľkých dní či týždňov. Je na škodu veci, že Rusko to chápe ináč a podľa toho sa aj správa a koná.

Putin je nevyspytateľná osoba, môžeme od neho čakať ešte niečo ďalšie? Ak áno, čo podľa vás ešte chystá?

- Nečakal som, že Vladimir Putin to doženie až do takého extrému, ktorý je nebezpečný pre celý svet. Preto je potrebné to stopnúť už teraz, lebo keď začne veliť armáda, potom už ani politici nezmôžu nič. A čo ruský prezident chystá? Ťažko povedať, je však dôležité nedovoliť, aby svoje plány pretavil do praxe.

Poznáte mentalitu Ukrajincov, ako zareagujú? Budú sa snažiť o pokojné urovnanie konfliktu, alebo „potiahnu do vojny“?

- Každý z nás je do istej miery pokojný dovtedy, pokiaľ mu nechce niekto siahnuť na jeho slobodu či dokonca ohroziť ho spolu s jeho blízkymi na živote. Presne takí sú aj Ukrajinci. Je isté, že svoju vlasť si budú brániť. Ísť však za každú cenu do rizika určite nechcú. Teraz by určite boli najradšej, keby sa kompetentní vrátili k rokovaciemu stolu, hoci isté dohody, ktoré ešte nedávno platili, sú vojnou potopené. Stále však je čas stopnúť rozbehnutú mašinériu, rokovať a nájsť riešenie, ako vojnu zastaviť  a zabrániť zbytočnému krviprelievaniu. Viem, že Ukrajina sa snažila do poslednej chvíle rokovať a udržať mierový stav, aj mobilizáciu vyhlásili v poslednom možnom termíne, aby ľudí neznepokojili, nevyvolali hystériu skôr, ako to bude nutné. No bohužiaľ...!

Načo by sa mali zamerať obce a mestá v našom pohraničí?

- Starostovia obcí, ktoré spolu susedia, by mali začať spolupracovať a pripravovať sa napríklad na prílev utečencov. Dohodnúť už teraz potrebné kroky. Nemôžu však na všetko ostať sami, napríklad pri budovaní utečeneckých táborov a podobne. Podporiť a spolupracovať by mali so župami a, samozrejme, stáť bokom nesmie ani vláda. Musia preto sledovať, čo sa deje na Ukrajine, od toho sa bude odvíjať, čo budú ďalej robiť. Nezaobídeme sa bez konzultácie a koordinácie postupov s Ukrajinou, ale ani s Poľskom a Maďarskom, dvoma štátmi, ktoré tiež s ňou susedia. Lebo vojnový konflikt môže zasiahnuť tak Poliakov, ako aj Maďarov. Pripravme dopredu scenár, ktorým sa budeme riadiť napríklad pri zásobovaní, humanitárnej pomoci a podobne.

Čo by ste odkázali našej vláde?

- Keďže neviem, čo už kabinet podnikol v danom smere, spolieham sa len na to, že sa tam nájdu schopní ľudia, poradcovia, ktorí prispejú k tomu, aby vláda nič nepodcenila. Nech hlavne pamätá na Slovákov, ktorí žijú blízko hraníc s Ukrajinou. Posilniť musí internú spoluprácu so samosprávami na všetkých stupňoch riadenia, ale aj medzinárodnú s najbližšími susedmi a koordinovať s nimi postupnosť krokov.

Aký postup by mali podľa vášho názoru zvoliť NATO a EÚ?

- Musia byť jednotné, žiadny z článkov nemôže ostať bokom, len tým získajú na vážnosti. Druhá strana pozorne sleduje tú (ne)jednotnosť a z nej bude ťažiť. Musia preukázať, že im všetkým ide o jedno – a tak aj vystupovať pri následných rokovaniach i krokoch, ktoré EÚ a NATO plánujú urobiť.

Je NATO pre Slovensko záštitou, ktorá nám zaistí ochranu a bezpečnosť?

- My Slováci sme nemali jednoduchý vstup do NATO, keďže sme nesplnili potrebné kritériá, ale podarilo sa, hoci až po Maďaroch, Čechoch či Poliakoch. Keď sme už tam, NATO je zárukou bezpečnosti aj pre nás. Rusko si to určite tiež uvedomuje. Preto si nemyslím, že by sa opovážilo zaútočiť na Slovensko, lebo potom by to bolo už o niečom úplne inom... My však tiež nechceme byť zatiahnutí do vojnového konfliktu, lebo pokiaľ nie sme napadnutí, nemáme dôvod sa brániť. No sedieť so založenými rukami tiež nemôžeme a nesmieme. Teraz sa ukáže aj akcieschopnosť našej vlády.

Väčšina z nás našťastie vojnu nezažila, vy áno, napadlo vám niekedy, že blízko nás sa rozpúta vojenský konflikt, ktorý môže zasiahnuť aj Slovensko?

- Určite mi to nezišlo na um. Aj preto nemôžeme nič podceniť. Veril som, že keby aj došlo k nezhodám, tie sa dajú urovnať za rokovacím stolom, nie na vojnovom poli. Ja som zažil vojnu ako desaťročný chlapec. Všetko si pamätám a neprajem to zažiť nikomu. Zverili mi kľúč od pivnice, za ktorý som bol zodpovedný, a keď sme počuli nad hlavami hukot lietadiel, tak všetci, deti aj rodičia, sme sa okamžite utekali tam skryť.
 
Hovorili ste o konflikte na Ukrajine  s Leonidom Kučmom alebo Michailom Gorbačovom?

- Gorbačov mi napísal list k narodeninám ešte v januári, ale preberali sme iné veci, vtedy nikto z nás netušil, čo sa stane o mesiac, že na Ukrajine vypukne vojna. S Leonidom som telefonoval, ale tiež v januári, teraz by bolo ťažké mu zavolať a opýtať sa ho na aktuálne udalosti. Okrem toho si nemyslím, že by to bolo vhodné.