Prehovorila staršia sestra zosnulej herečky Milky Zimkovej (†71): Prezradila TAJOMSTVO rodiny!

Svojou návštevou nám prinášala radosť zo života! Takto si spomína Jolana (82) na svoju o desať rokov mladšiu sestru Milku Zimkovú, ktorá zomrela v utorok 30. mája vo veku 71 rokov po ťažkej chorobe.

Milka pochádza z obce Okružná, situovanej v krásnom prostredí pod lesom, vzdialenej od Prešova 13 kilometrov. Narodila 1. augusta 1959, po ukončení prešovského gymnázia sa vybrala na štúdium herectva do hlavného mesta na Vysokú školu múzických umení.

So svojim divadlom jedného herca vystupovala aj v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Bulharsku, Rusku či na Kube. Pre svoje monodrámy si písala vlastné scenáre. No slávu dosiahla najmä svojim knižným debutom Pásla kone na betóne a stvárnením hlavnej postavy Johany Ovšenej v rovnomennom kultovom filme.

Herečka pochádza z piatich detí, bola najmladšou. Jeden z jej dvoch bratov - Vincent, zomrel po ťažkej chorobe ako 59-ročný, druhý brat Anton (80) žije v dedine neďaleko Prešova. Smutná správa ho zasiahla na liečení. Sestra Hana (74) sa o Milkinej smrti dozvedela od netere Miliny a dala vedieť staršej sestre.

Milka skonala v nemocnici, kde bola hospitalizovaná asi desať dní, v utorok večer okolo pol siedmej. “Keď si pomyslím, že už k nám nepríde nikdy...,” privítala nás na druhý deň dopoludnia s plačom Jolana. Pred očami má svoju malú sestričku, ako jej pletie vrkoče. Alebo ako už dospelá Milka stojí s úsmevom v bráničke a na hlave má svoj neodmysliteľný veľký klobúk.

Milka mala odmala umelecké sklony. Jej rodičia Anna a Juraj neboli nadšení z toho, že chce byť “komediantkou”, mama z nej chcela mať kuchárku. No ona si šla za svojim. “Ju všetko zaujímalo. Kde prišla, tam zasvietilo slnko. Keď prišla do nášho rodného domu v Okružnej, priniesla kvety z lesa, nový obrus zakaždým a svoju energiu,” spomína Jolana, ktorá sestru často strážila.

“Ako deti sme všetci súrodenci spali v jednej izbe. Rozprávali sme sa o našom dome a kritizovali sme jeho zariadenie. Zrazu sa Milka, ktorá bola maličká, postavila a okríkla nás: 'Prestaňte tak nadávať, to je môj rodný domček, nesmiete tak nadávať!,' opísala príhodu, ktorá sa jej vryla do pamäti.

Milka mala jedného najväčšieho podporovateľa. Jeho meno sa objavilo aj vo voľnom pokračovaní jej úspešného filmu, vo filmovej adaptácii je prózy ...kone na betóne.

Podľa Jolany najväčším obdivovateľom a podporovateľom Milky v jej hereckej kariére bol jej starý otec Ján Kvašný, ktorého meno sa objavilo aj vo filme a išlo o spomienku na neho. “Mali medzi sebou mimoriadne blízky vzťah, vybudovali si medzi sebou silné puto. Ona ho milovala! Bol to obyčajný muž, no múdry. On bol ten, ktorému sa zdôverovala, ktorý ju pritúlil,” spomína Jolana.

O každej svojej novej monodráme mu Milka porozprávala. “A ja jej vravím v nárečí, Milka, však dzedo to neznajú, co ty mu hvariš. A ona mi odpovedala, že ne, on še ceši (teší),” opisuje Jolana výnimočný vzťah svojej sestry so starým otcom.

Dedko mal svoju milovanú vnučku na plagáte v dedinskej kuchyni, nad sporákom. Keď dlho za ním neprichádzala, prihováral sa jej v rodnom šarišskom nárečí: “Ta ty ľem tu na mne patriš (pozeráš).” Raz ráno, keď sa Milka zobudila, ovládla ju silná túžba odcestovať z Bratislavy za starkým na východ. “Svojmu manželovi povedala: Ja musím ísť. Nasadla na vlak a pricestovala za ním. Poumývala ho a keď odišla, dedko zomrel,” prezradila Jolana.

Herečka mala až do svojej smrti v rodnej obci kamarátky, s ktorými udržiavala kontakt. “Zakaždým mám pri spomienke na ňu Veľkú noc a ju a jej sestru Hanu vo veľkých klobúkoch, v ktorom prišli dať posvätiť jedlá. Stáli sme okolo kostola, všetky sme mali na hlavách šatky, iba ony dve klobúky. Bola síce z dediny, ale bola dáma,” vraví Pavlína Sučková (61).

V dospelosti sa z nich stali kamošky, Milkine deti k Pavlíne chodievali na prázdniny. “Vždy vravievala, že som jej krvná skupina. Ja neviem dobre po slovensky, rozprávam nárečím a jej sa to veľmi páčilo,” opisuje nám ich vzťah Pavlína, ktorá sa za svet nechce dať odfotiť. “Nech Boh chráni,” varuje nás a medzitým nás núka cigaretou. A ochotne pokračuje ďalej v spomienkach a pridá aj jednu úsmevnú: “Raz mi darovala koženú kabelku. Ale ja som ju vyčuchala (vydrhla) vo vode. No kto tušil, že koža do vody nemôže, lebo stvrdne. A bolo po kabelke!“

Pavlína volala svojej kamarátke na Veľkú noc, ale už nedvíhala telefón: "Asi jej už nebolo dobre.” S Milkou sa bavili o tom, čo je nové v dedine, čo nové napísala. Zahrala si aj v jej filme, každý si myslí, že svoju filmovú dcéru pomenovala práve po kamarátke Pavlíne: “Ta kto zna..,” poznamená smutne na záver rozhovoru.

V múzeu v susedných Finticiach opatrujú bábiku z torty, ktorá sa objavila vo filme, ktorého premiéra bola práve v tejto obci v roku 1982. Milka Zimková tam prišla znova až v roku 2016 a darovala im svoje filmové šaty, ktoré si vtedy vlastnoručne ušila.