Na časovanú hrozbu sa zmenila bývalá sláva Solivarov! Na problém s opustenými vrtmi a chýbajúcou sanáciou po bývalej ťažbe soli v Prešove upozorňujú už roky. No stále sa nenašiel nikto, kto by to riešil! Zhrdzavené vrty, ktorých bolo dovedna 157, praskajú a z ložísk plných soľanky sa tlačí voda nahor. A slaná voda, čo je nebezpečný odpad, tečie po poliach, vlieva sa do potoka a zabíja všetko živé.

A to nie je všetko! Nikto nevie, v akom stave sú dutiny v podzemí po bývalej ťažbe a či nehrozí ich prevalenie. Chodby, ktoré boli vyťažené, sa nedajú presne lokalizovať. Ani zistiť, kde boli niektoré šachty a štôlne. Voda vnikla do týchto diel a rozmyla soľ, nikto nevie, kde je to poddolované. A preto existuje hrozba prepadu, čo by mohlo spôsobiť katastrofu. Ohrozené sú životy ľudí a ich majetky nad dobývacím priestorom a chráneným ložiskovým územím.

Ide o plochu 82 hektárov, pod ktorým sa v podzemí nachádzajú vydobyté priestory. A práve nad nimi hrozí prepad terénu, keďže podzemné dutiny v baniach zalieva voda a tá rozpúšťa soľ. No a tá sa cez skorodované vrty tlačí nahor!

Už pred desiatkami rokov dal štát vypracovať štúdiu, ktorá rátala zo zasypaním vrtov. No potrebujú na to desiatky miliónov eur a každým rokom je to vyššia suma. Lenže následné odstraňovanie havárie bude oveľa drahšie. A v hre sú životy. "Primátor mesta Fero Oľha zaslal pred pár týždňami opätovne list ministerstvu hospodárstva, ktoré na základe nedávno vykonaného geologického prieskumu by malo navrhnúť postup sanácie vrtov,” napísal v sobotu viceprimátor Peter Krajňák.

Viceprimátor dodal, že pracovné stretnutie k tejto téme samospráva iniciovala v roku 2023 a ďalšie by sa malo uskutočniť. Mesto navrhuje využitie soľanky napríklad pre účely správy mestských a krajských ciest. “Javí sa to ako veľmi vhodné riešenie. Zároveň ale platí, že aj prípadná ťažba neznamená, že o vrty sa netreba postarať a takýto záväzok si nezoberie na svoje plecia ani prípadný nový spracovateľ soľanky. Tu je rozhodne potrebná intervencia štátu,” dodal Krajňák.

Ťažba soli v Prešove mala 500-ročnú históriu. Úplne zanikla, keď v roku 2009 skrachoval podnik Solivary. Už v stredoveku tu ťažili kamennú soľ, neskôr, keď bane zaliala voda, dolovali spod zeme soľanku a z odparovaním z nej získavali soľ. Unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci zo 17. storočia je dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa v prešovskej časti Solivar.

V roku 1925 postavili nový závod na výrobu soli v južnej časti Prešova, v smere do Košíc. Podnik s neskorším názvom Solivary zásoboval “Prešovskou soľou" celé Československo i okolité krajiny. Takmer stopercentne čistá soľ odtiaľ sa požívala aj do infúznych roztokov vyrábajúcich v Imune Šarišské Michaľany (okres Prešov). Registračnú známku od skrachovaného podniku kúpili Rakúšania a tí nám teraz predávajú Prešovskú soľ vyrobenú v Rakúsku.

V minulosti sa pôda nad kavernami prepadla neďaleko najväčšieho prešovského sídliska, zostala tam 75-metrová DIERA. Pozrite si FOTO v GALÉRII >>>

Územie, kde hrozí deštrukcia terénu je v blízkosti najväčšieho prešovského sídliska Sekčov. To ohrozené nie je, pretože ťažba bola vykonávaná v dostatočnej vzdialenosti od bytoviek. Avšak neďaleko od Višňovej ulice sú polia, kde hrozí prepad pôdy. No a na toto miesto chodia na prechádzky obyvatelia bývajúci neďaleko. Ďalšie územie je v mestskej časti Solivar, smerom na Ruskú Novú Ves.

Bývalá vedúca ťažobného strediska Solivarov Viera Ježíková, ako jedna z mála odborníkov u nás na ťažbu mokrým spôsobom, vypracovala projekt sanácie dobývacieho priestoru: “Vylúhované priestory sa mu zasypať pevným materiálom. Najlepšie pieskom alebo podobným materiálom. Nielen zacementovať rúry, ktoré sú navŕtané do zeme, do hĺbky. Volá sa to odborne základka vydobytých priestorov.”

Predseda Obvodného banského úradu (OBÚ) v Košiciach Juraj Mihalík tvrdí, že na hrozbu ohrozenia a poškodenia životného prostredia výtokom soľanky z poškodených sond listami upozorňovali už v roku 2012 Ministerstvo hospodárstva (MH) SR,  vtedajší krajský a aj Obvodný úrad životného prostredia v Prešove,  Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia v Košiciach aj mesto Prešov. Pôvodný prevádzkovateľ vrtov neexistuje a jeho právny nástupca je neznámy alebo nejasný a preto vraj OBÚ nemá voči komu konať.

So žiadosťou o stanovisko sme sa obrátili na ministerstvo hospodárstva, životného prostredia aj na štátny podnik Rudné bane (RB), ktoré boli zriadené na zabezpečenie a likvidáciu starých banských diel. Na ich stanoviská čakáme.

Riaditeľ RB Karol Weis však tvrdí pravý opak ako OBÚ. “Na základe výpisu z obchodného registra je dodnes známy pôvodca, resp. prevádzkovateľ uvedenej spoločnosti. V predmetnom území konali dve dodnes existujúce spoločnosti.” Dodal, že RB sú samostatným podnikateľským subjektom, ktorý vystupuje v právnych vzťahoch vo vlastnom mene a nezodpovedá za záväzky štátu ani iných subjektov. Weis upozornil na rozhodnutie Hlavného banského úradu (HBÚ) z roku 2016 o proteste prokurátora. HBÚ v ňom v plnom rozsahu vyhovel protestu prokurátora a konštatoval, že nemožno jednostranne ukladať RB povinnosti v Chránenom ložiskovom území Prešov – Solivar I.