Europoslankyňa Miriam Lexmann: Miluje skialpinizmus, pokojne by sa však uživila aj ako modelka

Túto fotografiu spravil môj kamarát z detstva Juraj Rašla. Známy je nielen z plátna kín i divadelných dosiek, ale je aj špičkový fotograf. Čierna je moja obľúbená, vnáša do outfitu eleganciu.

Koláž mi poslal môj blízky kamarát a famózny fotograf Peter Noskovič. Nazval ju - 30 rokov ten istý úsmev. Čo poviete, zmenila som sa?

Žlté sako napísalo už dlhý príbeh. Kúpila som si ho v outlete vo Washingtone. Po nejakom čase som si ho obliekla na svoj veľký deň, keď som mala prednášku v knižnici amerického Kongresu.

Prvé skialpové lyže som si kúpila v Rakúsku v čase, keď o tom na Slovensku chyroval len málokto. Odvtedy ma to drží a dnes ma tento úžasný šport spája s manželom Milanom.

Môj bežný pracovný deň. Pohodlný outfit, ležérna elegancia. Na nohách mám strieborné balerínky. ktoré sú neuveriteľne praktické, pohodlné, ale aj elegantné a hodia sa aj k športovému oblečeniu.

S manželom na výročí 30. rokov od založenia KDH. Opäť čiernobiela elegancia s vysokými čižmami po kolená. Kostým mám už dlho, ale nestratil nič zo svojho čara.

Cyklotúra po krásach východného Slovenska s manželom na požičanom bicykli, keďže často sa ocitnem v situácií že moja športová výbava je na jednej strane republiky a ja na druhej. Na tomto zábere sme s manželom krásne zladení.

Ešte stále sem-tam preskakujem cez ploty, aj v takejto čierno-bielej kombinácii z mojej návrhárskej dielne.

Sesterské kvarteto. Každý rok na rodinnej oslave si urobím rovnakú fotku s mojimi tromi sestrami. Od najstaršej po najmladšiu. Všimnite si zaujímavý detail - kvetinové brošne. Sú nádherné.

Sloboda. Po náročných pracovných povinnostiach si rada "zalietam". Čo sa týka módy, najradšej som, keď aj v športovom som zladená, ale ak to nevyjde, zoberiem čo mám poruke. A tolerujem vtedy aj blato na nohaviciach či chrbte. Na zábere mám už za sebou niekoľko desiatok kilometrov po rozbahnených horských cestičkách, čo je evidentné zo záberu.

Ak sa dá, vo voľnom čase si rada zahrám stolný tenis. Využijem aj náhodné príležitostí. Ten dlhý sveter mám rada, hoci viem, že na športovanie nie je ideálny.

Už v detstve som rada nosila klobúky.

A žlté sako ešte raz. Keď som spúšťala kampaň do europarlamentu, vtedy sa ma jeden europoslanec spýtal či ešte mám to žlté sako z amerického Kongresu, aby som v ňom kampaňovala. Kdekoľvek som prišla, všetci sa pýtali: "To je tá pani z billboardu v žltom saku?"

Víkendová turistika. Okuliare musia byť. Nemôže chýbať ani moja obľúbená čierno-biela kombinácia.

Aj svetrík musí byť elegantný a najmä ten cyklámenový, ktorý mi vraj veľmi svedčí.

Od malička som sa rada hojdala na hojdačke u starej mamy. Zostalo mi to dodnes. Odporúčam, ako dobrý relax. Rifle a biely sveter sú na voľné chvíle ako stvorené.

V Bruseli s mamou a tetou. V lete klobúk nesmie chýbať. Prúžky (pásiky) ma nikdy neomrzia.

Niekedy sa zladím aj k mojej obľúbenej spoločenskej hre. Tento čiernobiely dlhý kardigan mám už roky, ale stále sa ma neomrzel.

S manželom si vždy naplánujeme spoznávanie ďalšieho malebného kúta východného Slovenska. Akurát sme stihli cvaknúť záber a strašne sa rozpršalo. Hoci pred nami boli ešte hodiny cesty, aj tak to stalo za to.

Keď som moje sivo-čierne oblečenie zladila nielen so stenou, ale aj kobercom.

Túra v Tatrách, v čierno-bielom outfite.

Benefičný futbalový zápas - za život. Vždy som si myslela, že som vysoká. Táto fotka rúca moje predstavy. Mám málo príležitostí, ale rifle a tenisky, sú dobrou voľbou. A biela vetrovka je do koča i do voza.

Spomienka na Sviečkovú manifestáciu v Bratislave. Veľký deň si vyžaduje decentnosť aj preto nemohol chýbať klobúk.

Indiánka Miriam. Už vtedy mi záležalo, aby bol môj kostým dokonalý, presne podľa detskej predstavy o Indiánoch. Možno ovplyvnenej Karlom Mayom.

Rada nosím kostýmy s dlhou sukňou. Predstavujú pre mňa eleganciu. Tento strieborný s tmavosivými doplnkami, je pre mňa aj pracovnou uniformou. Neuveríte, ale sama som si ho navrhla. Pohodlné kožené čierne topánky sú vždy vhodným doplnkom.

Prvé jarné slnečné lúče v čase covidu. Táto sivá mikina je univerzálna - raz slúži ako kabát inokedy bunda. Je to veľkosť XXL - zmestila by som sa do nej aj s manželom.

S manželom na festivale v Prešove. Je to evidentné podľa festivalového náramku. A toto šatové sako nazývam kybernetické, keďže tá látka je akoby z budúcnosti. Kúpila som si ho v Amerike.

Ponožková výzva na Svetový deň Downovho syndrómu v mojej obľúbenej sivej.

Spomienkové foto na rodinnú oslavu v jeseni. Hradná reštaurácia. Výhľad na Bratislavu. Moja obľúbená ležérna róba s prehozom.

Už druhý rok, je mojím stálym doplnkom k outfitu rúško. Kožušinkové sako má už síce svoje roky, ale akoby nikdy nevyšlo z módy.

Čiernobiele oblečenie ma nikdy nesklame, ani pri poskytovaní rozhovoru pre istý denník.

Milujem Dunaj, priťahuje ma jeho sila a dravosť. Táto bunda do dažďa ma už viackrát zachránila pred lejákom.

Jarný kostým v staroružovej farbe je, ušitý podľa môjho návrhu. Rada ho nosím s ľahkým šálom, ktorý krásne ladí s topánkami. (moje svadobné)

Potulky Bratislavou. Čierne rifle nesmú chýbať v mojom šatníku. Ľahkú ružovú bundičku som si kúpila vo Frankfurte na letisku, keď som tam raz na hodiny zasekla..

Mám rada výzvy, a sú v mojom živote dosť časté. Ak nemusím byť za elegantnú, vyberiem si aj športovú neónovú bundu. Vďaka švagrovi Rasťovi som zdolala Lomnický štít.

Potrebovala som rýchlo fotky do istého časopisu a poslali mi Desanu Dudášovú. Len tak som vybehla z domu a toto vzniklo. Desana je skutočne trieda! Mimochodom, ten vínový baloňák obdivujú všetky kámošky.

V Košiciach, pri pamätníku môjho úžasného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna OP. Počas druhej svetovej vojny riskoval život, pre záchranu druhých. Napokon sa stal obeťou komunistického režimu, ktorý ho pripravil o to najcennejšie...