Pavol PAŠKA, nebohý predseda parlamentu: PREKVAPENIE o ktorom ste ani netušili!

Pekný vidiecky dom na okraji jednej z vedľajších uličiek sa výrazne ničím nelíši od ostatných zrekonštruovaných a zmodernizovaných dedinských domov, ktoré obsadili najmä chalupári z Košíc. Čo hádam upúta každého na prvý pohľad, je zachovalá tradičná gazdovská brána a dve veľké garáže.

V čase našej návštevy panoval okolo chalupy Paškovcov čulý pracovný ruch. Jeden z robotníkov, ktorý vtedy opravoval omietku na plote, na našu otázku, či je toto dom nebohého politika, prikyvol a povedal. "Pokojne choďte ďalej, pani Pašková je tu aj s vnúčatami," ponúka, aby sme vošli do dvora.

Držali sme sa vtedy radšej pri bráne, pre prípad, že by si domáci neželali neohlásenú návštevu. Remeselník, nám zavolal pani Janu, ktorá vyšla na dvor usmiata, v sivom tričku s aplikáciou, v čiernych legínach, obutá v ružových crocsach...  Predstavili sme sa a čakali, že keď začuje, že sme novinári, hneď nás vypoklonkuje. Namiesto toho nás však  pozvala ďalej. "Nech sa páči, vitajte!" zaviedla nás na  podstienok a ponúkla kávou. Poďakovali sme za ochotu, že nechceme rušiť rodinnú idylku.

Pani domu sa však nenechala odbiť a priniesla nám vychladenú minerálku. "Čo vás sem priviedlo? Budete niečo písať?" opýtala sa s miernou obavou v hlase, keď si k nám prisadla. Netajili sme, že tam máme nejaké pracovné povinnosti, a tak sme si prišli overiť či sú pravdivé chýry, že sa chystá predať chalupu.

Prekvapene sa na nás pozrela. "Určite nie, je to moja srdcovka. Aj nebohý manžel toto miesto miloval," povedala trochu zarazene. "K Úhornej sa viažu moje najkrajšie spomienky. Veď tu chalupárčime už viac než štvrťstoročie," povedala vdova po niekdajšom vysokom funkcionárovi SMER-u  a bývalom predsedovi NR Pavlovi Paškovi (†60), ktorý zomrel  6. apríla 2018  na kardiálne zlyhanie srdca následkom trombózy.

Zaujímalo nás prečo sa usadili práve v Úhornej. "Manželova sestra tu mala chalupu a my sme k nej chodili, ešte sme vtedy  nemali deti a manžel nebol v politike. Miesto sa nám zapáčilo a tak sme začali hľadať, ale nebolo to vôbec jednoduché, keďže domov na predaj bolo málo. Napokon sa to podarilo. Keď si predstavím, koľko tu bolo práce, ako sme sa narobili...," zaspomínala na neľahké začiatky.

Vysvetlila, že predná časť chalupy je pôvodná, len ju zrekonštruovali. Potom ukázala na časť domu za sebou a dodala. "Tu bola v minulosti maštaľ alebo čo to bolo, takže toto je pristavané, rovnako ako tamtá časť," ukazala na atypickú stavbu v kúte dvora, v ktorej sú garáže a zrejme aj technické zázemie chalupy.

Pýtali sme sa, ktoré miesto jej najviac pripomína nebohého manžela. Rozhliadla sa a zrak jej spočinul na vonkajšom krbe. "Tu ho mám stále pred očami, ako mieša guláš, griluje mäso alebo opeká špekáčiky vnúčatkám," povzdychla si.

Dodala, že jej muž, ak bolo potrebné, vedel sa obracať aj v kuchyni, aj pri dome. "Hoci sa to nezdá, ale bol zručný, a veľmi. Ak bolo potrebné niečo urobiť, nemal s tým problém. Keď sme sa zobrali, veľa veci urobil sám. Boli sme mladí, tesne po škole, s malými deťmi a peňazí nebolo nazvyš."

Potom zaviedla reč opäť na úhorniansku chalupu. "On si to tu užíval. To od neho vždy vzišla iniciatíva, že ideme do Úhornej. Napríklad cestoval z Bratislavy a zrazu zavolal, že ide rovno na chalupu. Takže sme sa tam stretli. Trávili sme tu tradične Vianoce i začiatok nového roka, dokonca aj s mojimi rodičmi. Je tu nádherné prostredie, ticho, je to raj pre hubárov, medzi ktorých sme sa s manželom radili aj my," odmlčí sa na moment.

Po chvíľke so smútkom v hlase dodla: "Odkedy Palko zomrel, v lese som nebola. Už to nie je ono, hoci priznávam, že sa aj bojím, keďže sa tu premnožili medvede." Vysvetľuje, že jej muž vedel zbierať huby. Tie nezavárali, len ich sušili, aby mali dosť do vianočnej kapustnice. Občas si spravili praženicu s hríbami.

Počas rozhovoru sa okolo nás premávali robotníci. Pani Pašková si všimla nás záujem o nich. "Zhruba dvadsať rokov sme tu nič neopravovali a už to bolo potrebné. Najmä plot, balkón, ale aj oživiť maľovku domu. Keby tu bol manžel, riešil by to on, teraz som na to sama," zosmutnela náhle. Poopravila sa však. "Iste, nie som osamelá, veď mám synov a vnúčatá, ale viete ako to je!"

Priznáva, že so smrťou muža sa vyrovnáva len veľmi pomaly. "Boli sme spolu tridsaťšesť rokov, čo nie je málo. Iste, mal nejaké zdravotné problémy, ale nečakali sme... Chýba mi, veľmi. Už ráno keď vstanem som smutná, lebo si spomeniem na náš pravidelný rituál, ktorý sme mali. Vždy po prebudení sme si urobili kávu, a preberali pri nej naše záležitosti," povedala skleslo. Pýtali sme sa, či s odstupom času sa jej sníva s manželom? Prikývla. "Sú to však také normálne sny, že niekde niečo spolu robíme, väčšinou na miestach, kde sme sa bežne zdržiavali. Nie je to nič také, že by mi niečo vysvetľoval, objasňoval a podobne."

Zaviedli sme potom reč na dvor a záhradu, ktoré boli pekné a upravené. Vyzerali ako keby sa o ne staral záhradný architekt. "Nie, robím to sama, akurát mi suseda polieva kvety, keďže nemôžem sem kvôli tomu behať každý deň." Rozhovor sme ukončili tým, čím sme začali - predajom chalupy a sťahovaním sa z lukratívneho bytu v Mestskom parku o ktorom sa tiež v Košiciach hovorilo. "Nič nepredávam ani sa nesťahujem. Pobyt na chalupe máme všetci radi, už aj moje vnúčatá. Počas opatrení kvôli korone sme tu trávili kopec času a počas leta tiež. Tu je nám dobre," uzavrela svoje rozprávanie Jana Pašková.

Pýtali sme sa domácich aj chatárov či poznali Pavla Pašku? "Nech ľudia hovoria čo chcú, my v Úhornej sme ho mali radi. Bol priateľsky, on zdravil prvý každého, nečakal na náš pozdrav. Vo vyťahanom tričku a krátkych nohaviciach, prišiel aj do obchodu alebo do krčmy a nemal problém aj niečo zaplatiť. Brali sme ho ako jedného z nás, a jeho manželku rovnako. Normálna, príjemná žena, žiadna namyslená panička z mesta. Skrátka Paškovcov sme vnímali ako bežných chatárov, nikdy sa nehrali na celebrity," povedal Marián (59).

Pavol Paška patril svojho času medzi najmocnejších ľudí v Smere a špičku v podnikateľskom prostredí. Mal niekoľko mimoriadne úspešných firiem. Aj preto vďaka nadštandardným príjmom si mohol dovoliť to, o čom väčšina Slovákov len sníva. Časy, keď býval s rodinou v obyčajnom paneláku na sídlisku KVP časom pominuli a Paškovci sa presťahovali do "podnájmu" na najlepšiu košickú adresu  - Mestský park 1. Okrem spomínaného apartmánu o rozlohe 300 m2, ktorý je už dnes v osobnom vlastníctve vdovy, vlastnil Paška chalupu v Úhornej  a takmer pred smťou politika sa prevalilo, že jeho košická eseročka Komed, v ktorej bol Paška jediným spoločníkom, sa stala vlastníkom obrovského domu a rozsiahleho pozemku v mestskej časti Košice – Kavečany. K luxusnej vile o ploche 200 metrov štvorcových v lokalite Na Hôrke patrí predzáhradka a rozsiahle pozemky s rozlohou takmer 1 500 štvorákov. Dnes je väčšinovým vlastníkom domu vdova Jana Pašková a jej dvaja synovia Matúš a Michal. Mladší Matúš je tiež vlastníkom rozsiahleho pozemku v Kavečanoch. Ak niekto čakal, že po smrti Pašku rodina sa bude časti majetku zbavovať, opak je pravdou. Podľa realitných maklérov, aj s ohľadom na lukratívne lokality a vynikajúci stav nehnuteľností sa ich hodnota šplhá do výšky miliónov eur.