Lučanského dobrý priateľ oficiálnu verziu odmieta: Neverím, že to bola samovražda!

Michal Pavela (55) bol spolužiakom Lučanského v Základnej škole v Štrbe. 

„Nechodili sme do jednej triedy, keďže Milan bol odo mňa mladší o 4 roky, ale po istom čase nás dal dokopy spoločný koníček - kynológia. On mal vtedy pätnásť, ja devätnásť. Prihlásili sme sa do miestneho klubu a venovali sa výcviku služobných psov. Kamarátstvo sa rokmi utužilo, sadli sme si povahovo i ľudsky. Chodili sme na diskotéky a musím povedať, že páčili sa nám aj rovnaké typy dievčat,“ loví Michal v spomienkach.

Hoci ich štúdium a neskôr pracovné povinnosti rozdelili,kamarátstvo sa tým  neskončilo. „Keď sa Milan zasnúbil s Martinou a ja som chodil so svojou, dnes už manželkou Marikou, sme sa vo štvorici vybrali na prvú naozajstnú dovolenku. Bolo to v roku 1990 a boli sme na Počúvadle,“ spomína Michal.

Všetci štyria si vraj veľmi dobre rozumeli. „Určite by nikto z nás nešiel na dva týždne s človekom, s ktorým si nesedí a to ešte vtedy, keď je tam so svojím dievčaťom. V tom istom roku sa Milan oženil a mňa si vybral za svedka. O rok som skočil do manželského chomúta aj ja a Lučanskí tiež boli na našej svadbe,“ hovorí Michal.

Hoci neskôr každému z nich pribudli aj rodičovské povinnosti, kontakty nespretrhali. Lučanský často navštevoval svoje rodisko a nikdy neobišiel ani Pavelovcov. „Stále sme si mali čo povedať. On síce pôsobil na fotografiách veľmi prísne, málokedy sa usmieval, ale ja som to vždy vnímal len ako jeho obranný postoj. Nebol z tých, ktorí sa okamžite s každým družia, nepripustil si hocikoho k telu. Určite to nebola pýcha, len opatrnosť.

Veľmi rád zavítal na akcie, ktoré sme v obci organizovali, hlavne Vatra zvrchovanosti, ktorú som ja ako predseda Miestneho odboru Matice slovenskej pripravoval. Bol vždy v centre pozornosti, nie kvôli svojej funkcii, ale charizme, ktorou si každého získal. Bol vtipný, veselý a veľmi dobrý rozprávač. Nikdy však nehovoril o svojej práci a ja som túto tému tiež neriešil. On si prišiel do Štrby oddýchnuť a nie sa zaoberať pracovnými povinnosťami,“ tvrdí Michal.

Od radostných spomienok plynule prejde k dramatickým udalostiach posledných týždňov. „To, že Milana zadržala NAKA, som sa dozvedel z médií. Bol to pre mňa obrovský šok a pomyslel som si, že to nemôže byť pravda. Keď potom relatívne v krátkom slede po sebe prenikli na verejnosť informácie o tom, že Milan si sám spôsobil zranenia a neskôr spáchal samovraždu, veľmi ma to ranilo. Milana poznám veľmi dobre a viem, že bol to človek silný nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke, preto neverím tvrdeniam o dôvodoch obvinenia, ani rečiam o samovražde,"  vraví rozhodne.

Je presvedčený, že takmer všetci Štrbania veria v Lučanského nevinu aj v to, že nespáchal samovraždu. „Keď Milan zomrel, volal som Martine aj jeho mame, vyslovil som obidvom úprimnú sústrasť a povedal, že keby čokoľvek potrebovali, som pripravený im pomôcť. O ničom inom sme sa nerozprávali," spomína na krušné chvíle.

Príde mu neuveriteľné, že jeho kamarát bol iba nedávno na návšteve v Štrbe a zrazu je všetko úplne ináč. "Je smutné, že v kostole, na ktorého rekonštrukciu vlani prispel 25-tisíc eurami, sa s ním rozlúčime naposledy. Škoda, že odišiel taký dobrosrdečný, priateľský človek a  veľký lokálpatriot i národovec,“ zdôrazňuje Michal a dodáva slová, ktorými odprevadí svojho kamaráta: „Milan, boli sme a budeme na Teba hrdí!“

NAŽIVO Pochovávajú Milana LUČANSKÉHO: Nechýbajú slová citu, SLZY, ani SIRÉNY od kolegov!

TAKTO to vyzeralo v Štrbe deň pred Lučanského pohrebom!

Na LUČANSKÉHO spomínali stovky ľudí: Potlesk z Bratislavy v NAJCITLIVEJŠOM momente!