PORADCA premiéra Hegera má INFO Z PRVEJ RUKY: Čo teraz čaká Ukrajinu

Informácie o situácii na Ukrajine má Eduard Buraš z prvej ruky: od spolupracovníkov, priateľov, známych aj cudzích ľudí. Telefón mu v kuse vyzváňa. Radí a pomáha ako sa len dá. Pozná osudy mnohých rodín, ktorých vojna rozdelila a vyhnala z rodnej krajiny. Ukrajinci v snahe zachrániť holý život svoj a najbližšej rodiny utekajú tam, kde sa im dostane pomoci. 

Mnohí - či už hovoríme o odbornej, alebo laickej verejnosti - netaja, že ich útok Ruska na Ukrajinu prekvapil. Podľa vášho názoru už boli predtým nejaké indície, že Putin chystá taký radikálny krok?

- Samozrejme, že sa to nezomlelo z hodiny na hodinu. Tá vojna sa začala už v roku 2014, toto, čo prežívame teraz, je už len eskalácia konfliktu. Každý si musí uvedomiť, že sú tu mŕtvi, zranení, obrovské materiálne škody. Hovoril som v pondelok s vojnovými veteránmi z Ukrajiny a tí sú pripravení pomôcť, a to napriek tomu, že majú podlomené zdravie. Putin sa prerátal, pretože očakával, že do dvoch dní obsadí Ukrajinu a nastolí tam bábkovú vládu. Deň však ide za dňom a naši susedia odolávajú. Som rád, že sa zomkol nielen ruskou inváziou dotknutý národ, ale aj iné krajiny a pomáhajú tým, ktorých vojna vyhnala z domovov do okolitých krajín, ale aj tým, ktorí ostali na území zmietanom vojnou.

V médiách, nielen slovenských, sa objavili informácie o tom, že postup Rusov do vnútrozemia Ukrajiny je prekvapujúco rýchly. Hovorilo sa o ostreľovaní Kyjeva, zrazu Charkova a pribúdajú ďalšie mestá. Prečo je to tak?

- Je to pochopiteľné, keďže útok neprichádza len z jednej strany. Sú tam Bielorusko, Odesa, vylodenie pri čiernomorskom pobreží, Krym, strategický prístav Mariupoľ, Donecká a Luhanská ľudová republika, Charkov a smer Bielorusko, Sumská oblasť a ďalšie. Odtiaľ, zovšadiaľ prichádzajú útoky. Tým sa Ukrajina dostala do obkľúčenia a zovretia. Našťastie, krajina žije, hoci za cenu strát.

Pripravovala sa Ukrajina na prípadný útok alebo rieši všetko až teraz „za pochodu“?

- Viete, ak vám niekto sľúbi bezpečnosť, keď sa vzdáte jadrových zbraní, jadrového arzenálu, tak sa na to spoliehate. A obzvlášť, ak o tom podpíšete dohodu. Hovorím o Budapeštianskom memorande, ktoré bolo podpísané 5. decembra 1994 v hlavnom meste Maďarska ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, ruským prezidentom Borisom Jeľcinom, americkým prezidentom Billom Clintonom a britským premiérom Johnom Majorom. Čína a Francúzsko poskytli neskôr individuálne uistenie v samostatných dokumentoch. Memorandum svojimi ustanoveniami zároveň odkazuje na právne záväzný Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorý podpísali všetci signatári memoranda. A tu teraz vidíme, že jedna z krajín, ktorá je jeho súčasťou, hrozí Ukrajine napadnutím jadrovými zbraňami? Tak sa pýtam, či je to normálne.

Prezident Volodymyr Zelenskyj pred časom vyčítal západným spojencom, že Ukrajinu nechali vo vojne samu. Zároveň ich vyzval, aby jeho krajine pomohli a zastavili útok Ruska. Ako vnímate toto jeho ostré vyjadrenie?

- Áno, Ukrajina ostala osamotená, keďže nie je v EÚ ani členom NATO. Konkrétne ak budem hovoriť o Slovensku, my na ich územie nemôžeme vstúpiť ináč, len tak, že im budeme pomáhať, či už zdravotníckym, alebo humanitárnym spôsobom. Bez zbytočných prieťahov dodať ťažko skúšaným Ukrajincom to, čo urgentne potrebujú. Vytvára sa koridor humanitárnej pomoci. O tom, že sa lídri veľkých krajín konečne rozhýbali, svedčia sankcie proti Rusku. Ich počet každým dňom rastie.

Ako situáciu zvládajú Ukrajinci, ktorí nemohli odísť, či už pre mobilizačnú vyhlášku, alebo pre iné dôvody?

- Ťažko, veľmi ťažko! Dochádzajú potraviny, na mnohých miestach nie je elektrina. Ak aj je, nezapaľujú svetlo, nechcú zbytočne na seba upozorňovať. Spolu bývajú v jednom byte viaceré rodiny, spia, kde sa dá, dokonca aj vo vani. Mám informácie od ukrajinských kolegov, že ruským vojakom nepovedali, že idú bojovať, ale klamali, že absolvujú vojenské cvičenie. Hladujú, keďže to brali ako krátkodobú záležitosť. Nebezpečné je aj to, že sú viacerí v civilných šatách alebo oblečení v uniformách ukrajinskej armády. Aj preto napätie stúpa. Je to zlé, je vojna. Kto bol na ňu pripravený? Nikto!

Z Ukrajincov, ktorí našli útočisko na Slovensku, mnohí hovoria, že ostanú u nás, keďže sa nemajú kam vrátiť, lebo ich domy a byty sú totálne zničené. Predpokladáte následný enormný odlev obyvateľstva?

- Ukrajinci sú hrdý a silný národ. Nikdy vojnu nevyvolali, ale stali sa jej súčasťou. Modlím sa za to, aby sa to čím skôr skončilo, aby neboli obete na ľudských životoch, hoci už sú. Mladí ľudia opásaní výbušninami sa neváhajú obetovať.

Čo odkážete slovenským politikom, ktorých vyjadrenia sú občas čistá provokácia?

- Mali by s tým okamžite prestať, pretože vzbudzujú obavy u nášho obyvateľstva. Ide o vážne veci a takýto postoj budí zbytočné vášne. Odporučil by som im namiesto toho, aby nasadli do auta, odviezli sa na Ukrajinu. Som si istý, že po tom, čo uvidia tú hrôzu, bolesť a žiaľ, okamžite zmenia názor a začnú sa venovať niečomu zmysluplnému. Nechcel by som sa dožiť toho, že práve pre takéto slovné provokácie niektorá z rakiet, ktoré sú polohované z Ruska, nedajbože skončí na letisku v Užhorode, ktoré je napojené priamo na hranicu so Slovenskou republikou, alebo dopadne na blízku infraštruktúru.

Čo bude pre Slovensko znamenať obrovský prílev utečencov?

- Máme tu tri skupiny. Napríklad indickí alebo ekvádorskí študenti z ukrajinských univerzít, tí sa u nás zdržia len minimálny čas a odchádzajú domov. Ďalší automaticky pokračujú inde, najmä do Nemecka či ďalších európskych krajín. Pre tých, ktorí sa rozhodli ostať na Slovensku, vláda podniká dôležité kroky. Nástup detí do škôl a škôlok a zjednodušené zaradenie do pracovného procesu. Predtým však musíme všetkých evidenčne podchytiť, aby sme mali prehľad o všetkých utečencoch, ktorí sa zdržujú na našom území.

Aký je najpravdepodobnejší scenár vývoja situácie na Ukrajine?

- Môžu byť len dva. Buď Ukrajina vydrží, alebo nie. Veríme a dúfame, že vyhrá nad agresorom a nevzdá sa. My budeme pomáhať materiálne a finančne, ako len budeme vedieť. Dostal som kompetencie, ktoré ma oprávňujú koordinovať humanitárnu pomoc. Už sme niekoľko konvojov vypravili a chystáme ďalšie.

O dôvodoch napadnutia sa toho už nahovorilo dosť. Vy to ako vidíte?

- Putin si vsugeroval, že chce mať opäť veľký „Sojuz“…

O vás je známe, že máte k Ukrajine a jej obyvateľom veľmi blízko, ako osobne prežívate udalosti ostatných dní?

- Ťažko, aj ja mám neraz slzy na krajíčku, keď vidím okolo seba to zúfalstvo ľudí, nemohúcnosť a trápenie rodín, ktoré vojna násilne rozdelila. Aj ja sa bojím o moje dve deti a o manželku. Prežívame všetci niečo, čo sme doteraz nepoznali a verím, že sa s tým už nikdy v budúcnosti nestretneme.

Máte prehľad o tom, ako pokračujú zbierky a či ochota ľudí pomáhať neprestáva?

- Vďaka bohu, podpora rastie, je naozaj potrebná. Práve pred chvíľou mi prišla požiadavka od primátora partnerského mesta Užhorodu o humanitárnu pomoc…Neustávajme preto, ale pomáhajme ďalej.

Vyjadrite svoj názor v komentároch pod článkom

FOTO Medzi obeťami vojny na Ukrajine sú aj deti: Polinu spolu s rodičmi ruskí vojaci neušetrili

Boje na Ukrajine sa poriadne ZINTENZÍVNIA, tvrdí slovenská armáda: Už teraz zomierajú deti!

Vojna či katastrofa Slovensko tvrdo zasiahne: TIETO potraviny budú v obchodoch chýbať!