V obci Tibava spomínajú na Andyho Hryca (+ 71): Najskôr sme sa ho báli!

Na chvíle, keď celá obec žila filmovaním, si zaspomínal aj starosta Marián Čuhanič (55): „Bolo to obrovské spestrenie nášho života. Panoval nebývalý ruch, mali sme tu veľa áut, na každom kroku sme stretávali hercov, ktorých sme dovtedy poznali len z filmového plátna alebo televíznych obrazoviek. Bohužiaľ, pre pracovné povinnosti som sa osobne nestretol s Andym,“ dodnes ľutuje Marián Čuhanič.

Domáci však na herca dodnes spomínajú. „Čo mi susedia rozprávali, bez problémov sa s nimi porozprával o všetkom možnom, splynul s dedinou, akoby bol jeden z nás. Až neskôr som sa dozvedel, že jeho prepojenie s týmto krajom nebolo len cez filmovú postavu, ktorú hral vo filme Čiara, ale aj v reálnom živote. Jeho manželka Veronika pochádza z obce Ubľa, ktorá je od nás vzdialená zhruba 20 kilometrov,“ spomína starosta.

S Hrycom sa osobne stretol aj Štefan. „Keď som ho zbadal, roztriasli sa mi kolená. Bál som sa sa, že keď náhodou niečo pokazíme, tak nám vynadá. Prišiel však opak, upokojoval nás, bral nás ako kamarátov. Pre nás, mladších, bol okamžite ako dedko,“ vraví Štefan.

Osobnú skúsenosť so stretnutia s Andym Hrycom mal učiteľ Michal Bodnár (38), ktorý je spolu so sestrou majiteľom tzv. kaštielika (kúrie) v Tibave. Práve v ňom sa natáčali niektoré sekvencie filmu.

„Andy Hryc bol u nás vtedy, keď sa v dome, ale aj na dvore a záhrade nakrúcali pytačky. Už keď prišiel bol jednoducho neprehliadnuteľný. Nielen svojou robustnou a vysokou postavou, ale aj mocným hlasom. Svojou charizmou si okamžite získal všetkých domácich,“ rozpráva Michal.

Mladý Tibavčan si spočiatku myslel, že herec bude na dedinčanov pozerať trochu zhora, ale realita bola úplne iná. „Milo ma prekvapil. Len čo ma zbadal, podišiel ku mne, podal ruku, poprial dobrý deň a spýtal sa, či bývam v tomto dome. Ako domáci pán som ho privítal a on zase nešetril chválou, že sa mu u nás páči. Keď musel utekať za povinnosťami, ospravedlnil sa, že musí ísť,“ vraví Michal.

 Zdôrazňuje, že z Hryca mali všetci veľmi dobrý pocit. „Z filmov sme ho poznali, že je vždy veľmi prísny a odmeraný, ale realita vyzerala celkom inak. Bol milý, priateľský, otvorený,  ľudia sa s ním rozprávali, bez problémov sa s ním fotografovali... Neodmietol nikoho. Naopak, s každým prehodil pár milých slov. Vyzeralo to, akoby sme sa poznali dlhé roky," spomína Michal. Správa o hercovej smrti sa ho dotkla. „Mrzí ma, že v roku 2016 to bolo naše prvé, a zároveň posledné stretnutie...," uzatvára tichým hlasom Michal Bodnár.

Film Čiara nakrúcali nielen v Tibave, ale aj  v Ubli, v Sobranciach, v Zemplínskych Hámroch, v kameňolome Beňatina a na západe Ukrajiny v Užhorode a Perechyne.

Hrdinom príbehu je tridsaťpäťročný Adam, ktorý sa stal šéfom slovensko-ukrajinského gangu pašujúceho cigarety. Pre náhodne zmarený kontraband nedokáže splácať dlh ukrajinskému mafiánovi a nesúhlasí ani s pašovaním tvrdých drog. Od tejto chvíle sa však život všetkých hlavným postáv mení a začína ísť o život…