Neuveriteľný príbeh Martina: Zo Spišských Vlách sa dostal až do Hollywoodu!

Jeho cesta „do veľkého sveta“ nebola jednoduchá. V roku 2002 odišiel z rodného Spiša bez znalosti jazyka, s 50 librami od rodičov vo vrecku a s jedným batohom. Najprv zamieril do Londýna.

„Rodičia, ale ani brat so sestrou neboli nadšení, dúfali, že sa o niekoľko týždňov vrátim, keďže ako dieťa som bol skôr samotárom. Zamestnal som sa ako babysitter, ale krátko na to som skončil na ulici, keďže rodina, u ktorej som pracoval, mi odmietla dať výplatu a vykopla ma z domu. Nevzdal som sa. Prespával som v kostoloch, v autobusoch i na ulici, stále som však pracoval a popritom som sa učil angličtinu z detských knižiek,“ rozpráva svoj životný príbeh.

Neskôr pracoval v reštauráciách, v oblasti módy, upratoval domy, tancoval v baroch i ako profesionálny tanečník, zameriaval mapy pre britské cestné služby, bol čašníkom, organizoval eventy…

V tom čase vyzeral trochu inak. Mal svetlé dlhé vlasy a príjemný romantický vzhľad, preto sa dokonca stal v Anglicku vlasovým modelom. „Vždy som mal naraz minimálne tri zamestnania a vďaka pracovitosti, ale aj pevnej vôli, som sa po dvoch mesiacoch dostal z ulice, avšak pozitívny vzťah k tým, ktorí sú bez domova mi zostal doteraz,“ vraví súcitne.

Začal študovať na westminsterskej univerzite, ale nepáčilo sa mu, že tam bolo málo praktického učenia, preto v roku 2007 požiadal o preloženie na univerzitu v Tampe na Floride. Práve tam vznikli jeho prvé filmy. Priznáva, že od mala ho bavila psychológia, spoznávanie ľudí a ich osudov. „To, o čom mi hovorili, som si hneď predstavoval a neskôr spracoval do scenárov svojich filmových prvotín. Tie sú v podstate príbehmi ľudí, ktorých som stretol," zdôrazňuje.

Na život v Tampe spomína rád, pracoval pre Today Show, stretol sa s prezidentom Obamom, ktorý navštívil univerzitu a jeden z jeho filmov sa dostal na festival v Cannes vo Francúzsku. V roku 2015 prišiel nakrátko domov a podarila sa mu fantastická spolupráca s režisérom a producentom Petrom Núñezom a hudobným skladateľom, aranžérom a hudobníkom Mariánom Čurkom. Aj vďaka tomu vznikol filmový príbeh o pápežovi Jánovi Pavlovi II., Karolovo posolstvo. Okrem detských nehercov si v ňom zahrali František Kovár a Zuzana Mauréry.

Po krátkom čase sa však mladý Spišiak vrátil späť do Ameriky a presťahoval sa do Los Angeles v slnečnej Kalifornii. „Prišiel som tam ako 35-ročný, s bohatým portfóliom filmovej tvorby. Vďaka šikovnému manažérovi som získal kontrakty na účinkovanie v reklamách na lieky, na svetoznámy alkoholický nápoj, v niekoľkých filmoch i na predvádzanie prestížnej značky spodnej bielizne. Popritom som pracoval na svojich filmových projektoch,“ prezrádza.

Korona ho však prinútila, aby sa vrátil k dlhodobému projektu Life Triangle, ktorý začal nakrúcať ešte v roku 2010 a sám si ho financuje. „Je to príbeh dcéry senátora. Dievča má rozdvojenú osobnosť, tancuje ako striptérka. Zaľúbi sa do syna miestneho dekana... Prvá kapitola je už zeditovaná, čakám len na animácie a grafiku," prízvukuje.

Mladý režisér tvrdí, že zostane za morom dovtedy, pokiaľ bude vládať pracovať. „Iste, keby bola možnosť, rád by som žil striedavo v USA i na Slovensku, keďže rodina mi chýba, ale kvôli pracovným príležitostiam to nie je možné," vraví.

Na konci rozprávania radí tým, ktorí uvažujú o nejakej zásadnej zmene, ale boja sa urobiť prvý krok. “Všetko, čo som dokázal, sa mi podarilo vďaka tomu, že som sa na to najprv mentálne pripravil. Potom som vyrazil bez toho, aby som si kládol otázky typu, kde budem spať, čo budem jesť, ako sa dorozumiem. Len som išiel za svojim cieľom,“ uzavrel rozprávanie blonďavý sympaťák Martin. Jediné, čo ho obchádza, je vraj láska, aj preto nás s úsmevom poprosil, aby sme ho predstavili ako slobodného a bezdetného starého mládenca...

„Dúfam, že šťastena sa aj na mňa usmeje a ja si konečne založím rodinu, keďže mám rád deti a ako režisérovi sa mi s nimi veľmi dobre spolupracuje,“ dodáva fešný blondiak.