Návštevníci Tatier nevychádzajú z údivu: Čo za čudo nám sfarbilo naše veľhory naružovo?

Botanici hovoria, že kyprina je pôvodný druh, nie je to invázna rastlina. Jej výskyt súvisí so zmenou tatranských lesov, dobre sa jej darí najmä v stredných a vyšších polohách.

"Dva živly, vietor a oheň, pozmenili vzhľad tatranských porastov v roku 2004, po roku 2007 aj podkôrny hmyz. Tieňomilné lesné druhy ako napríklad čučoriedka, brusnica, paprade a rôzne druhy machorastov nahradili iné, so schopnosťou produkovať a rozširovať semená, s lepšími konkurenčnými schopnosťami," vysvetľuje Zuzana Homolová, vedúca odboru Výskumnej stanice a Múzea ŠL TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Odborníčka zdôrazňuje, že proces, ktorý sledujeme, predstavuje prirodzenú reakciu na kalamitu. Aj preto sa na postihnutých plochách usadila vŕbovka úzkolistá, ktorá bráni smreku obyčajnému zmladiť sa v jej zárastoch a presadiť sa v boji o živiny.

V posledných dvoch rokoch sa však na úkor vŕbovky začala uplatňovať silnejšia ostružina malinová. "Z pohľadu bežného človeka za najzávažnejšie negatívne zásahy v lesoch patria prírodné katastrofy – predovšetkým vetrové kalamity. Spravidla pri nich vznikajú rozsiahle holiny s radikálnou zmenou vlhkosti, žiarenia, striedania teplôt. To sa odzrkadľuje na ďalšom vývoji poškodeného lesa. Záujmom lesného hospodárstva býva čo najrýchlejšia obnova lesa a jeho funkcií. Prispieť k tomu môže len aktívna ochrana," konštatuje Homolová.

Keď hory začnú zarastať stromami, vŕbovka sa postupne vytráca, ale tento proces nie je vôbec jednoduchý. Presvedčiť sa o tom môžeme napríklad pri túrach na Popradské či Štrbské pleso, kde sú obrovské pestré koberce vŕbovky.

Táto rastlina nepatrí medzi chránené druhy, ale tým, že rastie na území s najvyšším stupňom ochrany, jej zber je zakázaný.  Ak by niekto zatúžil nazbierať si kyticu do vázy musí počítať s pokutou. Tá môže dosiahnuť sumu až 66 eur.