Naše unikátne bukové pralesy: Aký majú s nimi zámer kompetentní?

Bilaterálna slovensko-ukrajinská lokalita Karpatské bukové pralesy (KBP) bola do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísaná 28. júna 2007 v novozélandskom meste Christchurch.

V roku 2011 boli do zoznamu zaradené aj komponenty nemeckých starých bukových lesov, a tak vznikla trilaterálna slovensko-ukrajinsko-nemecká lokalita Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.

Predstavujú sústavu 15 samostatných častí, z toho štyri sa nachádzajú na Slovensku. Ide o komponenty Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat. "Ich výmera podľa nominačného projektu je 5766,4 hektára (ha), výmera tzv. nárazníkovej zóny je 13.818,39 ha. Tieto hranice sa v súčasnosti spresňujú – prerokúvajú s dotknutými subjektmi," vysvetlil hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák.

Zachovanie tejto lokality na zozname UNESCO je pre MŽP SR prioritou.

V uplynulom období sa podľa Ferenčáka uskutočnilo niekoľko stretnutí medzirezortnej pracovnej skupiny a pokračovali aj stretnutia zástupcov MŽP SR so zástupcami ostatných zainteresovaných rezortov.

Prerokovaný bol koordinovaný prístup k tejto lokalite a hľadali sa riešenia na zabezpečenie ochrany, náležitého manažmentu a spresnenie hraníc jednotlivých komponentov. "Intenzívna je tiež komunikácia so zástupcami miestnej samosprávy, ako aj správcami pozemkov vo vlastníctve štátu, ako aj neštátnymi vlastníkmi dotknutých pozemkov," spomenul Ferenčák s tým, že k zlepšeniu spolupráce prispeli aj niektoré projekty, ďalšie sú v štádiu prípravy.

Ešte v januári vlaňajšieho roka vláda SR odobrila vyhlásenie prírodnej rezervácie (PR) Borsukov vrch, čím došlo k zväčšeniu výmery v najvyššom piatom stupni ochrany na pozemkoch vo vlastníctve štátu.

V júli minulého roka tiež schválila Program starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017–2026. Momentálne sú podľa hovorcu vo fáze prípravy projekty ochrany pre dve nové PR Černiny a Pramenisko Cirochy. Ich vyhlásením by došlo k prepojeniu bezzásahových lokalít v komponente Stužica – Bukovské vrchy a vniklo by súvislé územie s piatym stupňom ochrany pozdĺž hranice s Poľskom.

Prvoradým cieľom v tomto prípade nie je podľa Ferenčáka ochrana rastlinstva a živočíšstva, ale ochrana cenného biotopu - zvyškov pralesovitých lesných spoločenstiev buka lesného. Jedným z významných atribútov pralesov je prítomnosť mŕtveho dreva, ktoré v obhospodarovanom lese zvyčajne nie je, resp. len vo veľmi malých množstvách. "Tvorí substrát pre množstvo živých organizmov, ktoré sa odborne nazývajú saprofágy - živočíchy, ktoré sa živia odumretými rozkladajúcimi sa zvyškami iných organizmov a saprofyty – rastliny, resp. huby rastúce na odumretých rozkladajúcich sa zvyškoch organizmov," vysvetlil.

Asi najznámejším zástupcom saprofágov je fuzáč alpský. Sú tiež domovom veľkých šeliem, raritou je prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode.

V komponentoch nachádzajúcich sa na území SR je podľa Ferenčáka z dôvodu prebiehajúcich rokovaní na spresnenie hraníc a následného odsúhlasenia vlastníkmi navrhnuté rozšírenie bezzásahovej zóny. Prístupnosť turistov v týchto lokalitách je možná iba po vyznačených náučných a turistických chodníkoch v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.