NAJdojímavejšia SVADBA: Na sobáš čakali 10 rokov. Teraz sa musia vyrovnať so strašnou správou!

Obrovské emócie ovládli Anastáziu i Milana počas ich vytúženého dňa. V altánku v priestoroch prešovského Červeného kríža im v pondelok podvečer zorganizovali dobrovoľníci svadbu.

Novomanželia si počas obradu niekoľkokrát aj poplakali. Veď sa konečne dočkali sobáša, ktorý pre nedostatok peňazí z roka na rok odkladali. Svadobné oblečenie si kúpili už pred desiatimi rokmi, ale až teraz ho využili.

Šťastie novomanželov, ktorí tak dlho čakali na vytúžený sobáš, predsa len kalil smútok. Pred mesiacom totiž Stazke zistili vážne onkologické ochorenie. Má štvrté štádium rakoviny a o pár dní ju čaká náročná chemoterapia.

Zákerným ochorením trpí aj Milanov vnúčik, iba štvorročný Alex. Ten prišiel nedávno o obličku. Chemoterapiu uňho museli lekári prerušiť, ťažko ju znášal. Skončil na JIS-ke, takmer zomrel.

Výdavky na liečbu sú vysoké. Navyše Milan pred rokom prišiel o prácu. Boli chvíle, keď nemali ani na chlieb.

No nezostal sedieť doma so založenými rukami. Dovtedy si hľadal prácu, kým sa mu to nepodarilo. Zohnal síce iba miesto na aktivačných prácach, dostáva iba 120 eur, ale nesťažuje sa, aj za tie je vďačný.

Pre jeho svedomitosť, kultivované a galantné vystupovanie si ho všimla Viki Potášová, ktorá pomáha ľuďom v núdzi. Stretla sa aj s jeho vyvolenou pani Stazkou a od nej sa dozvedela, že už desaťročie je jej snom vydať sa za muža svojho života. A tak do týždňa zorganizovala svadbu aj hostinu.

Zohnala obrúčky a spolu s pomocníkmi uvarili guláš, dali upiecť tortu, koláče, slané pečivo, zabezpečili pozvánky, vyzdobili svadobné priestory. Kaderníčka Monika sa postarala o účes nevesty. “Každý niečo zariadil,” smeje sa Viki.

Na Stazku a Milana sa tak šťastie usmialo aspoň trošku. “Veľmi sa trápim pre svoju pani aj pre vnúčika. Mám ich nadovšetko rád, rodina je pre mňa všetkým. Dcéra aj s vnúčatami bývajú v Košiciach, bolí ma, že ich nemôžem navštevovať, lebo nemám na lístok na autobus,” vraví so slzami v očiach muž, ktorý prekvapí kultivovaným prejavom.

Rozpráva krásne, vycibrene a spisovne. Veď istý čas pracoval aj v košickom divadle ako rekvizitár.

Kruté chvíle zažívali pokorní manželia pre nedostatok peňazí často. Hoci im stačí málo, neraz živorili, šli hladní spať. Veď vyžiť zo 120 eur z Milanovho príspevku a zo Stazkiných 60 eur, čo je pomoc v hmotnej núdzi, je takmer nemožné. Navyše, ak potrebujú aj na lieky.

No našli sa dobrí ľudia, ktorí im občas pomôžu. “No ja by som si chcel zarobiť vlastnými rukami, aby som sa mohol postarať o rodinu,” túži Milan.

So Stazkou bývajú v jej byte, on o svoj dom v Medzeve prišiel. Vzal si totiž pôžičku z nebankovky, nevládal ju splácať a prišiel oň. Podobný osud stihol aj jeho dnes už manželku. Neprečítala si dôkladne zmluvu a namiesto pôžičky podpísala predaj za pár stovák. Naletela podvodníkovi, no rieši to už polícia a vyzerá to nádejne.