VIDEO Študent tvrdil, že holokaust nebol: Odpoveď ženy, ktorá unikla koncentráku

Video vzniklo v bardejovskej synagóge už pred dvomi rokmi. Teraz v nedeľu ho však znova vytiahli na sociálne siete - čiastočne aj ako narážku na slová Andreja Danka o "cigánočke v SaS".

Video zverejnil Pavel Sibyla, ktorý upozornil, že za 30 hodín ho videlo 175-tisíc ľudí. Včera ho však stiahol. „Na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu som zverejnil krátke video z diskusie so stredoškolákmi. Na videu bol mladý chalan, ktorý uprostred múrov bardejovskej synagógy trochu bojazlivo vyhlásil, že podľa neho žiaden holokaust nebol. V statuse k videu som napísal: Nemyslím si, že sa niečo zmení, keď budeme Adama a jeho rovesníkov hejtovať. Napriek tomu sa v komentároch objavilo niekoľko nenávistných príspevkov,“ zverejnil Pavel Sibyla.

Počas diskusie gymnazista Adam, ktorý sa predstavil ako stúpenec Mariana Kotlebu, nedokázal presvedčivo sebe ani ostatným vysvetliť, kam by sa podelo tých 6 miliónov Židov, ak neboli zavraždení. Eva Mosnáková, ktorá len so šťastím unikla koncentráku, kam odvliekli jej príbuzných, študentovi jemne a s citom povedala, že zavrel oči  a uši. „Ale myslím si, že srdce celkom nie. Považujem ťa za človeka, ktorý hľadá pravdu,” dodala pani Eva.

Väčšinu ľudí mladík pobúril a rozčúlil. „Je pre nás nepredstaviteľné pochybovať o masovom vyvražďovaní Židov, Rómov, mentálne a telesne postihnutých, lebo okrem množstva dôkazov stále medzi nami žijú ľudia, ktorí tú hrôzu zažili a prežili. Poznáme pravdu. A na rozdiel od Adama necítime potrebu ju popierať,“ napísal včera Pavel Sibyla na sociálnej sieti, keď stiahol spomínané video.

„Myslím si, že aj Adam má mať ešte šancu spoznať pravdu. No mohlo by to byť pre neho ťažké, keď by pre jedno vystúpenie ostal navždy na smiech. Preto som sa rozhodol, že video odstránim,“ vysvetlil.  Adam bol v čase spornej debaty študentom gymnázia v Bardejove. Pokúšali sme sa s ním včera skontaktovať, ale neodpovedal.  Riaditeľ gymnázia Marcel Tribus zase prezradil, že on na debate osobne nebol.

Na otázku, či záležitosť so študentom riešili, odpovedal: „Všetko sa riešilo. Ale nerád takéto veci rozvádzam.” Tvrdil, že sa touto témou neustále zaoberajú. Už asi 15 rokov organizujú napríklad exkurzie študentov tretích ročníkov do koncentračného tábora v Osvienčime. „No veď je demokracia, každý má nejaký názor a my musíme s tým názorom nejako pracovať,” povedal.

Zdôraznil, že na besede sa ozvali aj Adamovi spolužiaci a prudko na neho zaútočili, že to nie je pravda. Na citlivú problematiku sme sa pýtali aj riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislava Mičeva. Ten vysvetlil, že podobné názory mladých sú ovplyvnené rodinou aj školou.

Video, v ktorom študent Adam popiera holokaust, chcel pôvodne vidieť aj riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev. Nakoniec sa to skončilo inak... Video nedopozeral.

Nemal som na to nervy. Mladý muž bol ovplyvnený jednostrannými informáciami a nemal chuť ani iniciatívu si tvrdenia overiť. Keď si niekto dopredu stanoví svoju pravdu, nehľadá žiadne protiargumenty. Stačilo by mu pritom, keby si prečítal protokoly z Norimberského procesu, kde o holokauste vypovedali samotní nacisti a tí nemali prečo klamať. Tam sa udávajú čísla, spôsob, akým vraždili.

Ide o to, ako ich na to pripraví škola, a o to, či osobne majú o udalosti záujem. Niektorí to považujú za pravekú históriu, ktorá ich akože nezaujíma a nič také sa nemôže opakovať. Poznám veľa ľudí, ktorí majú veľmi hlboké vedomosti, ale poznám aj takých, ktorým je to absolútne fuk.

Je to individuálne. Poznám množstvo učiteľov, ktorí sa tejto problematike aktívne venujú. Je to rovnako na rodine aj na škole. Keď v nich ľudia nedostanú vedomostný základ, tak sami často nemajú záujem niečo o tom zisťovať. Radšej sa budú baviť, kto má aký mobil. Pripadá mi to smutné. Je to spôsobené aj tým, že si mnohí nevedia predstaviť, čo sa vtedy dialo, lebo v osobnom živote nemohli nič také, našťastie, zažiť.

Najdôležitejšie je, aby sa o tom vzdelávali v škole. Štruktúra dejepisu však nie je nastavená dobre, pretože podľa môjho názoru by sa mal klásť dôraz na dejiny od roku 1843 po súčasnosť. To je obdobie, ktoré formovalo náš národ a čo vplývalo na to, ako spoločnosť vyzerá teraz. Tomuto sa venuje dosť malá pozornosť. Treba zmeniť aj prístup k vyučovaniu a myslím, že by sa o tom nemalo hovoriť len na dejepise, ale aj na etike, literatúre a ďalších predmetoch. Nejde len o druhú svetovú vojnu a holokaust, ale celé moderné dejiny Slovenska poznajú ľudia len veľmi okrajovo.