Má RECEPT na KORONAKRÍZU: Majiteľka pekárne z Barce prezradila, ako drží firmu nad vodou

Majiteľka pekárne môže poslúžiť ako veľmi pozitívny príklad pre mnohých, ktorí sa pýtajú, ako majú ďalej fungovať. „Firmy v snahe ušetriť, začali prepúšťať. Aj ja som pristúpila k tomuto nepopulárnemu kroku. Nie však bezhlavo,“ hovorí podnikateľka.

Každého zamestnanca zhodnotí komplexne. Či má rodinu, pôžičky a iné záväzky. Začala s prepúšťaním brigádnikov, ktorých mali len na občasnú výpomoc, v čase mimoriadnych objednávok. Prednostne sa rozlúčila aj s tými, ktorí nerobili odborné práce, len pomocné. „Mala som tu mamu so synom, pani som si nechala. Chlapec je slobodný, býva doma, čiže relatívne je na tom ešte celkom dobre,“ vysvetľuje svoju metódu. Ďalšieho brigádnika si nechala. Pokladá ho za perspektívneho a chce si ho vychovať pre potreby pekárne. „Nemôžem urobiť to, že prepustím ľudí, a keď sa situácia zmení, budem ich pracne zháňať. Už som to zažila, keď sme dva roky hľadali pekára,“ spomenie.

Nezabudne poznamenať, že ona našťastie stále pečie, hoci v obmedzenom množstve. „Nemuseli sme zavrieť. Odpadli nám síce všetky reštaurácie na Hlavnej ulici, kam sme dodávali hamburgerové a hot-dogové žemle. Všade tam, kde si ľudia sadli k pivu a k tomu si dali niečo na jedenie. Teraz v zúfalstve niektoré z týchto podnikov začali ponúkať donášku jedál. Pre ilustráciu uvediem, že tento tovar sme vykladali v minulosti dve hodiny, teraz nám ostali dva podniky a zvládneme výkladku za niekoľko minút. Prepad objednávok od partnerov je preto citeľný,“ hovorí zamyslene.

Našťastie pekáreň nemuseli zavrieť. „Nech je akokoľvek, ľudia potrebujú jedlo a bez chleba sa len málokto zaobíde. Bežný zákazník, ktorý nechce chodiť po veľkých nákupných centrách, príde k nám. Naši verní nás neopustili a našli si k nám cestu aj iní,“ vysvetľuje pani Viera.

Zdôrazňuje, že bez akýchkoľvek celoplošných príkazov sami nabehli na prísnu ochranu zákazníkov, aj svojich zamestnancov. „Naša predajňa je z tých menších, čiže kupujúci vstupujú do vnútra po jednom. Každý musí mať rúško alebo iné účinné prekrytie úst a nosa. Náš personál pri narábaní s tovarom používa ochranné rukavice. Tým, že sa ľudia striedajú, často sa otvárajú dvere a tým sa častejšie vetrá priestor, čo je určite prospešné pre zdravie všetkých,“ hovorí.

V predajni praktizovali len hotovostnú platbu, preto nás zaujímalo či prešli na platbu kartou. „Nie. Je to aj v záujme toho, aby sme umelo nevytvárali náklady a tie nemuseli premietnuť do cien našich výrobkov. Banky predsa vyžadujú platby za transakcie zrealizované kartou. My zatiaľ stále držíme ceny na úrovni minulého roka, hoci to nie je vôbec jednoduché!“

Netuší, ako sa vyvinie situácia ďalej, keďže múku doteraz nakupovali v Maďarsku za oveľa nižšiu cenu ako bola u nás. „Dôsledkom boja s koronavírusom, si každý štát bude strážiť svoje sýpky. Už sme boli na nákup múky v najbližšom mlyne a ten je v Spišskej Novej Vsi. A jej cena je o tretinu vyššia ako u južných susedov. Nemusí byť však konečná, keďže ju môže ovplyvniť aj napríklad to, že mlynári majú rok dopredu u dodávateľov zazmluvnené množstvo energie, ktorú odoberú. Tým, že sa zvýši záujem o ich múku, melú viac a spotrebujú energiu nad stanovený limit, za čo dostanú pokuty...všetko so všetkým súvisí, je to skrátka tak,“ dodá s povzdychom.

Podnikateľka poukáže aj na to, že ľudia vykupujú múku z obchodov, ale aj droždie, ktorého je podľa jej slov vo veľkoskladoch dostatok, potrebné je ho však nabaliť do malého spotrebiteľského balenia, na čo momentálne nie je čas. Netají, že nájdu sa mudrci, ktorí jej radia, ako sa má vyrovnať s aktuálnou situáciou. „Niekto povie, zmeň režim a prejdi na iný, šetriaci alebo počkaj na pomoc vlády. Nespolieham sa na to. Pokiaľ mám na zaplatenie daní, odvodov a na mzdy je to stále dobré. Koľko ľudí muselo úplne zavrieť prevádzky a ostali na nule, ale prenájom musia zaplatiť. Nikto z nás nevie v danom momente povedať ako sa všetko vyvinie. Je isté, že sa musíme uskromniť, ale zároveň si pomáhať a nestresovať sa navzájom, ani ja nechcem dostať svojich ľudí do beznádeje, lebo zúfalí ľudia robia zúfalé činy,“ uzavrela vyjadrenie Viera Plachetková.