Lekár Mečiara a kardinála Tomka na plné ústa: Vytmavil to praktickým lekárom aj ministerstvu!

Postcovidoví pacienti majú dlhé týždne vážne dôsledky ochorenia! Trpia dýchavičnosťou, sú unavení, bolia ich svaly, kĺby, nemôžu spať, upadajú do depresií. Medicínsky riaditeľ Bardejovských kúpeľov Jozef Halecký zdôrazňuje, že ak sa títo ľudia nezačnú čím skôr liečiť, môžu mať trvalé následky. Žiadna liečba postcovidových pacientov u nás však doteraz neexistuje. Tak, ako doteraz neexistoval protokol, ktorým by sa riadili lekári pri liečbe covidu.

Podľa skúseností Haleckého je pritom dôležitá správna liečba. “Nie je dobré, že sa doteraz odporúčali iba lieky na zníženie teploty a vitamíny. V zahraničí fungujú modernejšie a účinnejšie spôsoby liečby, na ktoré naše ministerstvo zdravotníctva nevie nabehnúť.  A keby sa tak udialo, nemali by sme také dôsledky pandémie, aké sú,” vraví svoj názor s tým, že chybou je aj prístup obvodných lekárov, ktorí ordinujú cez telefón a online predpisujú iba antypiretiká alebo antibiotiká. “To je dosť málo. Keby sa to intenzívnejšie liečilo v prvej línii, nemali by sme plné nemocnice.”

Internista a kardiológ Halecký tvrdí, že choroba Covid-19 vytvára taký klinický obraz, aký žiadne iné vírusové ochorenie horných dýchacích ciest. Ani tie najťažšie priebehy chrípky sa mu nepribližujú nielen symptómami, ale ani úmrtnosťou. “Klinický obraz choroby ukazuje, že postihuje takmer každý systém organizmu človeka, vo väčšine dýchací aparát. Zápal priedušiek sa prejavuje urputným kašľom a zanecháva často veľké zmeny, ktoré obmedzujú pľúcnu kapacitu. Býva často skrytá a pacient si myslí, že je iba unavený. Pritom z našich vyšetrení vyplýva, že ide o redukovanú kapacitu pľúc, ktorá je obmedzená aj o 20-percent, čo je najmä u starších pacientov veľa,” vysvetľuje. 

Podľa Haleckého covid okrem zníženia pľúcnej či srdcovej kapacity pacientom spôsobuje aj nespavosť a postihuje aj mozog. “Nastávajú v ňom zmeny, ktoré sa podobajú demencii, najmä u starších. Pacient po mesiaci-dvoch zisťuje, že často zabúda, nevie si spomenúť, je dezorientovaný. Mnohí zažívajú úzkosť, upadujú do depresií.” Často ich trápi srdcová arytmia,  zápaly srdca, zmení sa hladina hormónov a naruší sa metabolizmus vody a minerálov v tele. “Zisťujeme úpadok draslíka a horčíka, teda prvkov rozhodujúcich pre činnosť srdca a nervov. Dá sa povedať, že covid zasiahne všetky systémy. Je to choroba, ktorá potrebuje intenzívnejšiu liečbu,” dodáva. 

A hoci prejavov následkov choroby je viac, doteraz sa nemajú pacienti na koho obrátiť. Preto si Halecký myslí, že doliečovať by ich mohli v kúpeľoch: “Covid nie je chrípka. Zanecháva následky a pretrvávajú postcovidové príznaky minimálne pol roka podľa doterajších skúseností. A doteraz to funguje tak, že starostlivosť o pacienta po odznení teplôt končí a ten je v úzkosti doma, ale cíti, že nie je fit.”

V Bardejovských kúpeľoch, ktoré ako jediné liečia prevažne vnútorné choroby, by pacientom pomáhali procedúrami dychovej rehabilitácie, dlhotrvajúcou inhaláciou kyslíka či vdychovaním minerálnej vody z prameňa Herkules rozprašovaného do ovzdušia v uzatvorenej miestnosti. “Naša vyškolená pracovníčka trénuje pamäť pacientov, na pohybový aparát máme množstvo masážnych a liečebných procedúr. Máme tu vybudované chodníky určené pre kardiakov. Chôdza a pohybový režim sú dôležité pri získanie kondície u poscovidových pacientov. No a potom sme izolovaní od mesta, je tu dobré ovzdušie, pokoj a najlepšia minerálna voda v strednej Európe, ktorá dokáže vyrovnávať nielen základné životné prvky, ale aj stopové,” opisuje Halecký. Lečia aj choroby tráviaceho traktu a praktizujú až 55 procedúr - elektrické a elektromagnetické, ktoré pôsobením cez kožu vedia vedia narúšať fibrotické zmeny na pľúcach. Iné formy liečby chorôb po covide mimo kúpeľov neexistujú. A vo vyspelom svete sa práve kúpeľná liečba na toto využíva. 

Slovenskí kúpeľníci však stále čakajú na schválenie postcovidovej pneumónie v indikačnom zozname ministerstvom zdravotníctva. Pritom na jej liečbu sú pripravení. Ekonomická riaditeľka Bardejovských kúpeľov Tamara Šatanková prezrádza, že už objednali unikátny ultrazvuk, ktorý dokáže liečiť covidom zničené pľúca. 

Miestom, kde by sa pacienti po prekonaní Covidu-19 mohli doliečovať a sústrediť, by mohli byť aj liečebné sanatóriá vo Vysokých Tatrách. Napríklad Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch či Sanatórium Dr. Guhra v Tatranskej Polianke, kde otvorili v pondelok špecializované pracovisko respiračnej fyzioterapie. 

Aj bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská vraví, existuje postcovidový syndróm – long covid: “V rámci neho sa nám pacienti sťažujú, že sú unavení, majú bolesti svalov, bolesti kĺbov, nemôžu dobre dýchať, sú depresívni. Aj tí, čo už sú doma, ani po dvoch-troch mesiacoch sa necítia tak ako pred chorobou. No a mnohí pacienti od nás odchádzajú s ťažkým postihnutím pľúc pľúcnou fibrózou. Mnohí potrebujú aj domácu kyslíkovú terapiu.”

Exšéf Inštitútu zdravotnej politiky a muž, ktorý v boji s covidom utiekol hrobárovi z lopaty Martin Smatana sa dokonca obáva obrovskej pandémie odvrátiteľných úmrtí postcovidových pacientov: “Musíme okamžite zorganizovať ich komplexnú rehabilitáciu.” 

Jedným z postupov pri diagnóze covidom poškodených pľúc je zistenie zostávajúcej kapacity pľúc. Napríklad spirometriou - nádychom a výdychom kontrolovaným cez špeciálny prístroj, ale aj testom 6-minútovej chôdze a odmeraním prejdených metrov. Po absolvovaní liečby pacient znova podstúpi test a údaje sa porovnajú. “Ak prejde viac, budeme vedieť, o koľko sa mu kapacita pľúc zlepšila,” vysvetlil lekársky riaditeľ J. Halecký.

Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková vraví, že už niekoľko mesiacov čakajú na "schválenie doplnku Indikačného zoznamu (ide o prílohu zákona O rozsahu zdravotnej starostlivosti) o diagnózu: Stavy po prekonaní Covid-19."

Určujúcim kritériom bude pretrvávanie závažných zdravotných problémov (neustupujúce dýchacie ťažkosti, neurologické problémy, výrazné bolesti hlavy, svalov a kĺbov, problémy s pamäťou, koncentráciou (kovidová mozgová hmla) a extrémny únavový syndróm, ktoré neboli prítomné pred ochorením a ktoré znemožňujú pracovnú schopnosť či výrazne obmedzujú bežné denné aktivity. 

Podľa nej novela rieši nielen zlepšenie kvality života viazanej na zdravie pre ľudí s tzv. postkovidovým syndrómom, ale aj zvýšenie vyťaženosti kúpeľných podnikov: "Finančné krytie je dostupné, pretože zdravotné poisťovne už v minulom roku výrazne ušetrili finančné prostriedky práve na kúpeľnú starostlivosť, ktorá bola a je výrazne obmedzená."

Obsadenosť v Prírodných liečebných kúpeľoch (PLK) na Slovensku je v priemere 24 %.  Niektoré kúpele ešte neotvorili svoje prevádzky - sú stále uzatvorené asi od polovice decembra. Vo veľkých kúpeľoch sú otvorené len niektoré liečebné domy. Hygienicko-epidemiologické opatrenia sú v PLK na najvyššej možnej úrovni, pre každé pracovisko je vypracovaný konkrétny hygienicko-epidemiologický plán. 

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva (MZ) Zuzana Eliášová uviedla, že podľa vyjadrení lekárov a vedcov môže zanechať koronavírus v mnohých prípadoch dlhodobé negatívne dopady na zdravie pacientov, ktorí sa úspešne z ochorenia COVID-19 vyliečili, avšak im zostali zdravotné následky, ktoré by sa mali liečiť: "Odborníci z ministerstva zdravotníctva so zástupcami kúpeľov prerokúvali primárne diagnózy, ktoré by mali byť preplácané zo strany zdravotných poisťovní v kúpeľnej postcovidovej liečbe. Po rokovaní so zástupcami kúpeľov a odborníkmi sme rozšírili zoznam indikácií, ktorých by sa takáto liečba týkala. V súčasnosti dokument finalizujeme veríme, že by mohol byť v najbližšej dobe predložený." Aktuálne, v prípade zdravotných problémov, by podľa Eliášovej pacienti mali konzultovať svoj zdravotný problém s ambulantným špecialistom.

BARDEJOVSKÉ KÚPELE PATRIA K NAJSTARŠÍM U NÁS. AKO JEDINÉ MAJÚ KÚPEĽNÚ KOLONÁDU. POZRITE SA V GALÉRII, AKO TO TAM VYZERÁ.