Leto nekončí zazvonením školského zvonca: September je najpríhodnejším časom na dovolenky

Mnohí Slováci sú stále obozretní kvôli nedávnej pandémii koronavírusu, omikronu, ale aj opičím kiahňam, preto radšej namiesto zahraničia trávia dovolenku doma. Dobrodružnejšie povahy stavili na oddych pod stanom či na chate, alebo sa dokonca rozhodli pre noc pod hviezdnou oblohou. Čo im tam však nesmie chýbať, je voda. Na to sú ako stvorené prírodné plochy - jazerá a vodné nádrže. Po vrchole letnej sezóny a konci školských prázdnin tu nájdete pokojnejšiu atmosféru. Čo je tiež výhodou: z peňaženky vám nevytiahnu ani cent, keďže kúpanie je tu zdarma.

Tu sú naše tipy aspoň na niektoré unikátne a jedinečné.

1. Palcmanská Maša. Je najväčšia vodná nádrž v Slovenskom raji, ale aj najchladnejšia. Bola vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, pod skalnatými zrázmi Geráv. Účelom nádrže je zber vody na zabezpečenie prívodu k vodnej prečerpávacej elektrárni v Dobšinej, vyrovnanie prietokov Hnilca, ale aj rekreačné využitie. V okolí nádrže je dostatok ubytovacích, športových i rekreačných zariadení. Zaujímavosťou je, že na jazere sú umiestnené zariadenia rybného hospodárstva. Pri Palcmanskej Maši vznikla v roku 1933 spojením obcí Imrichovce a Štefanovce obec Dedinky. Rovnakým názvom pomenovali aj vodnú nádrž.

2. Jazero Úhorná. Nádrž, ktorá bola vybudovaná na potoku Smolník v 18. storočí ako zásobáreň vody pre banské zariadenia, sa nachádza 4 kilometre juhozápadne od obce Smolník a dva kilometre severovýchodne od obce Úhorná v okrese Gelnica. Jej úlohou bolo zachytávať dažďovú vodu z okolitých vrchov, a tak zabrániť častým povodniam. Jazero patrí k najstarším vodným stavbám na východe Slovenska a vo Volovských vrchoch. Zaujímavé je striedanie názvov, ktorými miestni pomenúvajú túto nádrž: Úhornianske jazero alebo Smolnícky tajch, Jazero mieru, Smolnícke pleso. Jazero je 8 metrov hlboké, 4 ha veľké a bolo postavané z lomového kameňa, bez použitia stmelovacích hmôt. Legenda hovorí, že na jeho dne je traktor, ktorý tam pri čistení kalov uviazol, a keďže ho nevedeli žiadnymi mechanizmami vyslobodiť, tak ho zatopili vodou a údajne je tam až dodnes.

3. Vyšné Ružbachy - Kráter. Obec v okrese Stará Ľubovňa sa pýši travertínovým jazierkom, ktoré je nielen slovenskou, ale dokonca aj svetovou raritou. Minerálna voda v jazere v tvare krátera, ktorá dosahuje teplotu zhruba 24 stupňov, v zime nezamŕza, preto nie je výnimočné vidieť tu kúpajúcich aj v najväčších mrazoch. Hoci je unikát od roku 1967 zaradený medzi chránené prírodne útvary Slovenska a platí tu zákaz kúpania, ľudia ho nerešpektujú.4. Kalameny. Málo známa dedinka v okrese Ružomberok, neďaleko kúpeľného mestečka Lúčky, má milovníkom turistiky naozaj čo ponúknuť. Okrem malebných domčekov, kostola s krásnou vnútornou výzdobou, jaskyne a zrúcanín hradu, je najväčším lákadlom termálne jazierko, ktoré vzniklo vďaka umelému vrtu v roku 2000. Liečivá voda, ktorej teplota je zhruba 33 °C, pomáha proti mnohým neduhom. Okúpať sa tu môžete zdarma a celoročne.

4. Beňatina. Jazero pri rovnomennej obci v okrese Sobrance vniklo zaplavením bývalého kameňolomu spodnou vodou. Vďaka tyrkysovej farbe a kamenným stenám prirovnávajú toto miesto k ikonickým Plitvickými jazerám v Chorvátsku. Hoci tu platí zákaz kúpania, tak miestni, ako aj turisti ho nerešpektujú a v horúčavách je tu hlava na hlave. Kto sa chce pokochať pohľadom na oblasť Beňatinského travertínu, má k dispozícii vysunutú vyhliadkovú plošinu.

5. Kalameny. Málo známa dedinka v okrese Ružomberok, neďaleko kúpeľného mestečka Lúčky,  má milovníkom turistiky naozaj čo ponúknuť. Okrem malebných domčekov, kostola s krásnou vnútornou výzdobou, jaskyne a zrúcanín hradu, je najväčším lákadlom termálne jazierko, ktoré vzniklo vďaka umelému vrtu v roku 2000. Liečivá voda, ktorej teplota je zhruba 33 °C, pomáha proti mnohým neduhom. Okúpať sa tu môžete zdarma a celoročne v areáli, ktorý obec zrekonštruovala a vynovila.

Veľké prírodné jazerá a vodné nádrže vyhľadávajú nielen vyznávači plávania, ale aj vodných športov. Okrem vyhliadkových plavieb loďou je tu možnosť sa člnkovať, plaviť na kanoe alebo kajaku, potápať sa, venovať sa športovému rybolovu, jachtingu, windsurfingu alebo jazde na vodných skútroch. Prevádzkovatelia ponúkajú aj bohaté športové vyžitie "na súši".

Tatranské plesá sú jazerá ľadovcového pôvodu

Presný počet tatranských plies nie je známy, keďže niektoré zaniknú a iné sa hneď na to objavia. Odhady odborníkov hovoria o počte 120 až 190 horských jazier. Oveľa menej plies je v Západných Tatrách, len asi dvadsať. Najväčšie z nich je Veľké Roháčske pleso (alebo Dolné Roháčske pleso) v Roháčskej doline s rozlohou 2,22 ha. V Belianskych Tatrách sa plesá nenachádzajú. Celkový vodný objem tatranských plies je asi 50 miliónov m³, z toho len jedna pätina je v jazerách na slovenskej strane. Voda v nich už dávno nie je ľadovcového pôvodu, nahradili ju zrážky.

Rekordér medzi plesami

Najväčším a najhlbším plesom na území Vysokých Tatier je Veľké Hincovo pleso. Maximálna hĺbka je 53 metrov. Povrch plesa je zamrznutý takmer 270 dní v roku. Horské jazero leží v Mengusovskej doline, v nadmorskej výške 1 944,8 m n. m. K Hincovmu plesu sa dostanete po modrej značke z Popradského plesa za 1 hod. 35 min. Nielen v Hincovom, ale vo všetkých tatranských plesách platí prísny zákaz kúpania, člnkovania i rybolovu. Výnimkou je len Štrbské pleso, kde v roku 2008 obnovili túto tradíciu, ale za dodržania prísnych podmienok. K dispozícii okrem malých a veľkých člnov majú aj svadobný čln a dokonca aj s preskleným dnom.

Oravská priehrada

Najväčšou umelou vodnou nádržou na Slovensku je Oravská priehrada vybudovaná na sútoku Bielej Oravy a Čiernej Oravy. Priehradný múr vysoký 41 m zadržiava v nádrži 375,5 milióna metrov kubických vody a bol postavený v rokoch 1941 - 1952. Oravská priehrada je so svojimi brehmi a ostrovmi najvýznamnejšou lokalitou výskytu vodného a pri vode žijúceho vtáctva. Leží na ich migračnej trase v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.