Mesto, kde sa zastavil čas: V miestnom kine pôsobila ako uvádzačka známa herečka a speváčka

Vagóny na železničnej stanici.

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Na železničnej stanici v Čiernej nad Tisou sú desiatky koľajníc.

Rómovia bývajú v Čiernej nad Tisou aj na sídlisku, jednu bytovku už vybývali.

Terasa pri vestibule železničnej stanice. V najlepších časo prekládkovej stanice sa tu deň - noc hemžilo množstvo cestujúcich a zamestnancov. Inak vyzerá ako pred polstoročím.

Bývalé jasle zarástol pavinič, nedávno okolie vyčistili miestni dobrovoľníci.

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Stromová alej.

Širokorozchodná trať smerujúca na Ukrajinu.

Zdemolovaná bytovka je určená na zbúranie, napriek zákazu v nej stále bývajú rodiny aj s malými deťmi.

Terasa pri vestibule železničnej stanice. V najlepších časo prekládkovej stanice sa tu deň - noc hemžilo množstvo cestujúcich a zamestnancov. Inak vyzerá ako pred polstoročím.

Stromová alej.

Základná škola.

Hustá stromová alej, jediné miesto na obdiv v Čiernej nad Tisou, sa vinie od základnej školy po železničnú stanicu.

Na parkovisku pred bývalým Domom služieb v divokých 90-tych rokoch zabili Júliusa Tótha, bombu do vedľa stojacieho auta, podľa výpovede mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, montovali v jeho garáži bratia Mellovci zo stredného Slovenska. Nálož odpálili zo susednej bytovky.

Nadrozmerný obraz na železničnej stanici.

Nápis na vybývanej bytovke.

Kostol z kotolne z prednej časti - slúži pre rímskokatolíkov, gréckokatolíkov a reformovanú cirkev.

V tejto budove v minulosti sídlili železniční lekári.

Vestibul stanice.

Vitráže vo vestibule železničnej stanice.

Historický rušeň je tu snáď ešte od založenia mesta v roku 1947. Dnes je obnovený, dostal nový náter, pričinili sa o to miestni dobrovoľníci.

Niekdajší Uzlový klub Revolučného odborového hnutia (ROH), kde sa v roku 1968 stretol Alexander Dubček s prvým tajomníkom Komunistickej strany ZSSR a predsedom Prezídia Najvyššieho Sovietu Leonidom Iljičom Brežnevom.

Bývalý vchod do kúpaliska.

Bývalý závod Automatizácie železničnej dopravy zíva prázdnotou.

Obchoďák.

Kedysi moderné kúpalisko, dnes po ňom zostala iba diera, kde bol kedysi bazén pre plavcov.

Budova kotolne je jednou z mále opravených budov, no nedávno sa tam zrútil strop.

Bývalé kúpalisko.

Bývalé sídlo železničných hasičov je prázdne.

Bytovku určenú na zbúranie stále obývajú neprispôsobiví.

Obrovský obraz oslobodenia Prahy Sovietskou armádou, stále visí vo vestibule železničnej stanice.

Nadrozmerný obraz zo železničnej stanice.

Tu bola kedysi autobusová zastávka.

Štadión sa nezmenil ani po desaťročiach.

Kino je zatvorené už desaťročia, kedysi tu robila biletárku herečka a speváčka Szidi Tobiasz. Vnútorné sedadlá pre divákov boli z tmavohnedého dreva.

Staničná budova.

V tejto budove boli kedysi Potraviny.

Železničný vstup do Čiernej nad Tisou v smere od Košíc.

Staničná budova, pohľad v smere od Ukrajiny.

Hotel Úsvit bolo niekedy výkladnou skriňou mesta, dýchal z neho luxus, už desaťročia chátra. Preslávila ho nedávno tragicky zosnulá mladá režisérka Mária Rumanová.

Kostol prerobili z kotolne a slúži pre tri viery.

Vestibul železničnej stanice vyzerá desaťročia takmer rovnako. Zostali tam aj budovateľské nadrozmerné obrazy.

Železničná stanica, vlaky odtiaľ smerujú na Ukrajinu.

Podľa skutočného Hotela Úsvit je názov rovnomenného dokumentárneho filmu tragicky zosnulej režisérky Márie Rumanovej (†30). Kedysi to bolo luxusné zariadenie, dnes ruina.

Kedysi tu bol obrovský ruch, teraz sú viaceré mestá bez živáčika.