Ide vám len o platy a postavenie! Exposlankyňa Mária Sabolová sa pustila do svojich nástupcov
17. 2. 2019, 7:00 (aktualizované: 10. 7. 2024, 18:20)

Zdroj: archív M.S.
Mária Sabolová spoluzakladala KDH a v roku 1994 zasadla do parlamentného poslaneckého kresla. Vo vysokej politike ostala osemnásť rokov. Voľby v roku 2012 znamenali koniec jej poslaneckej kariéry. Sabolová vtedy netajila, že skončí na úrade práce. Pre Plus JEDEN DEŇ exkluzívne prezradila, čomu sa venuje dnes.
Zdroj: archív M.S.
Zdroj: archív M.S.
Zdroj: archív M.S.
Galéria k článku
Kam ste teda zamierili po ukončení poslaneckého mandátu v Národnej rade?
- Každý poslanec sa môže po ukončení mandátu vrátiť na svoje pôvodné pracovisko. U mňa to bolo trochu iné, keďže som mala pracovnú zmluvu ako vedúca kancelárie primátora Košíc. V tom období bolo mesto v rukách zástupcov SMER-u a vrátiť sa späť nebolo možné.
Takže ste dobrovoľne odišli?
- Nepotrebovala som konflikty, ani hrať sa na martýra. Slušne sme sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru bez akýchkoľvek náležitostí. Začala som si hľadať miesto, ktoré by bolo zmysluplné. Košická arcidiecézna charita zvažovala založenie denného stacionára pre seniorov. Spolu s kolegyňou sme rozbehli propagáciu, po dvoch mesiacoch sme už riadne fungovali. Dodnes je to funkčné sociálne zariadenie, ktoré prežilo zmeny zákonov.
Bolo jednoduché zvyknúť si po toľkých rokoch poslancovania na bežný život, samozrejme aj s iným príjmom?
- Nikdy som neviazala moju prácu na príjmy. Som presvedčená, že moje poslancovanie bolo naplnené reálnym vzťahom k ľuďom a ich pomoci v rámci celého Slovenska, nakoľko mandát bol celoslovenský. Iste, príjem v charite bol pod priemernou mzdou v štáte, ale služba, ktorú sme poskytovali seniorom a ich radosť prichádzať k nám, zotrela všetky starosti. Mám ešte 92-ročnú mamku, ktorej som bola dlžná po rokoch svoju prítomnosť a starostlivosť. Zmena, ak máte vnútorný pokoj, je dobrá.
Čomu sa momentálne venujete?
- Pred dvomi rokmi som odišla do predčasného dôchodku, aby som sa mohla starať o mamku a byť jej ešte k dispozícii. Zároveň som chcela pomôcť rodine, ktorá v tom čase potrebovala moje sily a čas.
Sledujete dianie vo veľkej politike, hlavne v parlamente?
- Samozrejme, že ma to stále zaujíma. Ani za môjho pôsobenia nebolo všetko ružové, ale zdá sa mi, že poslanci robia politiku v Bratislave, a regióny im akosi unikajú. Môžem sama za seba a predpokladám, že aj za občanov, ktorým som pomohla, povedať, že ma poznali a možno aj preto ma niekoľkokrát prekrúžkovali do parlamentu. Myslím si, že bolo nás počuť aj cez interpelácie, ktoré upozorňovali na problémy ľudí a regiónov.
Ako by ste porovnali politiku vtedy a dnes?
- Určite v začiatkoch bol väčší entuziazmus, snaha pomôcť a niečo zmeniť, aj napriek menšej politickej skúsenosti. Dnes to vnímam skôr ako mediálne robenie politiky, nie v kontakte s ľuďmi. Poslanci si veľakrát myslia, že robia niečo pre nich, ale reálny život a stav spoločnosti im uniká.
Ako hodnotíte súčasné veľké kauzy?
- Aj predchádzajúce odpovede ukazujú, že u politikov prevláda osobný kariérny záujem. A tak kauzy, ktoré reálne sú, poznajú z médií a ešte ich ďalej mediálne tlačia. Osobne nie som presvedčená, že ulica má diktovať riešenia. Kenže keď sa politici zaoberajú sami sebou, situácie sa chytia ľudia na námestiach.
Keby bola možné, vrátili by ste sa do parlamentu?
- Hypoteticky aj áno, veď skúsenosti mám. Žijeme však dobu, kedy nové a neznáme tváre sú prijateľnejšie. Niektorí záujemcovia o miesto v parlamente vidia len platy a honor. Mnohých z nich ani menovite nepoznáme. Na druhej strane musím povedať, že práca poslanca si vyžaduje celého človeka. Rodina napríklad v mojom prípade bola tak trochu na okraji. Je preto potrebné stanoviť si priority a nezabúdať na to, že aj naši najbližší nás potrebujú.
Mohlo by vás zaujímať: