Šperkárka Petra Toth o chaose na hranici: Nerozumiem, prečo sme to nechali na obce

Tmavovláska v storke vysvetľuje, čo tam robí. "Odovzdala som deti do bezpečia a vyrazila na východ. Nahlásili sme sa s manželom ako dobrovoľníci do stanu Košickej eparchie. Celý deň sme pomáhali ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny. Ak čas popri práci, ktorej je tam neskutočne veľa, dovolil, pýtala som sa ľudí na ich osudy a kam smerujú. Väčšina žien s deťmi má už dopredu vybranú cieľovú destináciu. Okrem silných ľudských príbehov som zažila obrovskú ľudskosť," píše Petra. Dodáva, že spolu s ňou "slúžila" aj vietnamská rodina z Košíc, ktorá tam pomáha už tretí deň.

"Makajú, ani sa nezastavia. Každých 10 minút ľudia prinášajú jedlo, šatstvo, drogériu, lieky. Z Nemecka, Rakúska, Česka či zo Slovenska. Dokonca, čo je až desivé, jeden Francúz odovzdal tri kabáty čerstvo prinesené z čistiarne a išiel bojovať na Ukrajinu. Rozlúčil sa. Pripadalo mi to ako rozlúčenie so životom. Niekoľkokrát som dnes mala zimomriavky. Ale práce bolo toľko, že sa nedalo nad tým veľmi pozastavovať," popisuje smutné príbehy i osudy ľudí, s ktorými sa tam stretla.

Následne ďakuje kňazom a miestnym dobrovoľníkom, ktorí stan, kde pôsobí, zastrešujú. Dodáva, že robia maximum a úplne nezištne. Spomenie, že pôvodne nechcela dať tento post na sociálnu sieť, aby ju nikto neobviňoval, že je to jej sebaprezentácia. Napokon to však hodila za hlavu, keďže posúvať verejnosti informácie je pre ňu dôležitejšie ako nezmyselný hejt. Toth každý deň v rámci manažmentu napíše zoznam toho, čo potrebujú najurgentnejšie. V zozname sú hračky, potreby na sprchovanie, zimné topánky pre deti od 0 do 15 rokov, pre dospelých, dámska spodná bielizeň, rukavice, detské teplomery, vešiaky, dámske nohavice, tepláky, legíny a mnoho ďalších veci. Upozorňuje, aby ľudia nenosili nič iné, iba to, čo uvádza v zozname.

"Keby sa niečo minulo, myslím si, že sa budú zdieľať výzvy. Opakujem, NIČ INÉ NENOSTE. Kvôli veľmi proaktívnym ľuďom sa musel postaviť nový skladový stan na zásoby. A nie je dosť ľudí, aby tie veci preberali. Dnes prišli Rakúšania asi s tonou šatstva a hneď som ich zapriahla do roboty. Pretože najväčšia pomoc je nielen veci priniesť, ale aj povešať a roztriediť. Podľa mojich odhadov to robili dve hodiny," konštatuje Petra Toth, ktorá každé ráno aktualizuje zoznamy potrebného materiálu pre utečencov z Ukrajiny.

Ráno pokračovala v skľučujúcom tóne. "Zdieľajte, prosím, musíme niekoho nájsť spomedzi nás, kto sa toho ujme. Celú noc som opäť nevedela spať, moju zmenu vo Vyšnom Nemeckom vystriedala nočná. Funguje sa tam nonstop. Je to perpetuum mobile, každých 10 minút prichádzajú noví utečenci a každých 10 minút prichádzajú nové autá so zbierkami vecí. Je ráno a mne je na vracanie z vlastnej bezmocnosti. Keby nebolo Košickej eparchie a pár dobrovoľníkov, ktorí takmer nespia, tak ja neviem, ako by toto dopadlo (jeden pán v stane, čo podáva lieky, nespí vôbec). Dobrovoľníkom by bolo potrebné kúpiť energeťáky, nemáme čas ani jesť, ani piť," popisuje srdcervúco.

Myslí si, že bez nich by prichádzali autá a nákladné vozy z celého okolia a hádzali to tam vo vreciach na holú lúku. "Včera prišla sama cez hranicu mladá baba s plynulou slovenčinou, že študovala v Prešove, či môže zobrať detské jedlo. Ukazovala mi fotky úkrytu, kam to berie, aby som jej verila. Bolo v ňom mnoho detičiek. Brala najmä plienky a výživy. Poslala auto cez hranicu a fičali späť na Ukrajinu. Spýtala som sa, či sa bojí, povedala, že tam má celú rodinu a všetci muži z jej rodiny sú v boji!" píše Petra s tým, že táto baba sa nemá čas báť, snaží sa pomáhať, a preto prišla pešo niekoľko kilometrov k nim pre pomoc, vedela, že na Slovensku jej pomôžu.

"Ten hraničný priechod je veľmi malý. Úplne nerozumiem, prečo sme to celé nechali na okolité obce. Starostovia v okolí už nemajú kde dávať tieto zbierky, nie je ľudí, čo by to triedili. Fary sú plné. Nerozumiem, prečo sme túto situáciu nechali len na východniarov. Že tu nič nie je? Ale keď je treba, tak nech sa východ postará? Je to ich bordel, čo nám po nich v Bratislave? Nemôžeme odmietať ľudí z Nemecka, čo cestovali 16 hodín so 4 nákladnými vozmi. Povedať im, sorry, boys, nemáme to kam dať, odneste si tie novo nakúpené spacáky a iné veci späť do Nemecka. Viete, akú hanbu Slovensko z toho bude mať? Aj darcovia začínajú byť parádne nervózni. Toto sa musí okamžite zmeniť, je to časovaná bomba," nešetrí kritikou.