Gajovci po troch vlastných deťoch: Chceli mať ešte doma slniečko, adoptovali si preto Tomáša

Mnohí sa im čudovali, keďže v tom čase mali už obaja po štyridsiatke, že namiesto oddychu a vyložených nôh sa im chce skákať okolo drobčeka. „S manželom som začala riešiť štvrté dieťatko ešte ako 36-ročná, ale nedarilo sa. Vyhľadali sme preto odbornú pomoc a lekár ma šokoval, keď mi na moju ponosu o tom, že neviem otehotnieť povedal, že už som stará. Tá vnútorná túžba, ktorú ani neviem presne pomenovať, že mi niekto alebo niečo chýba, bez čoho neviem žiť, však vo mne ostala,“ hovorí pani Gajová. Dodáva, že potrebovala doniesť domov slniečko v podobe dieťatka.

Podali si preto žiadosť o adopciu. Ich deti boli uzrozumené s tým, že im do rodiny pribudne ďalší súrodenec. Tešili sa na neho. Manželia čakali na svoju radosť dva a pol roka. „Boli sme v poradovníku, nedalo sa tam predbiehať ostatných čakateľov a vybaviť si dieťa mimo poradia. Museli sme medzitým absolvovať rôzne školenia, strpieť kontroly v byte, informovať o majetkových pomeroch, príjme, zamestnaní, o zdravotnom stave, všetko to bolo formou potvrdení. K tomu ešte odpis z registra trestov, ale aj výpis z katastra nehnuteľností či dokonca potvrdenie o našej povesti," vyratúva neuveriteľný kolobeh vybavovačiek.

Ich snaženie bolo napokon korunované úspechom. Rozpráva, že na ten telefonát pracovníčky sociálneho úradu z Košíc pani Ďatelinkovej z marca 2014 nikdy nezabudne. „Informovala nás, že sa v ružinovskej nemocnici narodil pekný zdravý donosený chlapček s mierami 4 100 g a 53 cm, o ktorého sa jeho matka nemôže postarať. Dieťa sme prvýkrát videli na fotografiách na úrade v Košiciach. Hneď nasledujúci deň sme cestovali autom do spomínanej pôrodnice, kde bol náš Tomáško. Zobrali sme so sebou aj naše dcéry. Krstné meno mu vybral personál, keďže matka mu žiadne nedala,“ spomína Anka na neopakovateľné chvíle, aj to, že meno mu nechali, len ho neskôr v rodnom liste trochu zmenili, čo však kvôli ochrane dieťaťa nebudeme uvádzať.

Viac fotografií nájdete TU >>>

Keď prišli na oddelenie, dali im všetkým jednorazové plášte. „Kráčali sme k postieľke, na ktorej ráme bolo niečo ako obrovský leukoplast, na ktorom bolo napísané „Určené na adopciu“. Bolo to hrozné. Akoby to dieťa bolo na predaj. Keď som sa nahla nad postieľku a zobrala chlapčeka na ruky, bola to láska na prvý pohľad. Fotografia, ktorá vtedy vznikla bola veľmi milá. Tomáško mal len desať dní a napriek tomu, že takéto malé deti majú väčšinou zatvorené očká, on sa na mňa uprene pozeral. Dokonca mi niektorí blízki a priatelia povedali neskôr, že sa úplne na nás podobá,“ poznamená s úsmevom.

Chlapčeka si Anka prebalila, keďže bol pokakaný. Jedna zo sestier jej vtedy povedala, že týmto je už ich. "Musím povedať, že bolo vidieť, že Tomáško je veľmi smutný. Bolo to dieťa, ktoré nikto nepohladkal, nepritúlil, ani sa s ním nemojkal. Tú chvíľu, ktorú sme pri ňom boli, si všetko z toho poriadne užil. Môj muž a obidve dcéry sa od dojatia až rozplakali," povie s povzdychom.

Čítajte TU o zmätených susedoch i bocianovi >>>

Veci nabrali rýchly spád. O týždeň im malého doviezli k nim domov. Všetky veci, výbavičku museli nakúpiť. Dokonca dieťa prezliecť a oblečenie, v ktorom prišlo, vrátiť sprievodcom chlapčeka. "Susedom sme spôsobili v hlave zmätok. Vo výťahu sa mňa a staršej dcéry pýtali, ktorá z nás dvoch porodila a kedy, keďže si nikto nevšimol tehotenstvo. Môj manžel dokonca povymýšľal také historky, že chlapec je nemanželský a priniesol si ho z Bratislavy zo služobky a keďže ja milujem deti, tak som ho prijala…!“

Zmätení boli aj rodičia Anky, ale aj priatelia a známi, ktorých o „narodení“ Tomáška informovali rodičia 1. apríla textovkou, že k nim priletel bocian a ich rodina sa rozrástla o nového člena. Nakoniec sa však všetko vysvetlilo k ich spokojnosti. Dedko s babkou prišli so šampanským a tortou, aby privítali nového vnúčika.

To, že oslávili príchod druhého synčeka ešte neznamenalo, že bol ich už oficiálne. "Jeho zákonnou zástupkyňou bola riaditeľka krízového centra v Košiciach, ktorá mu vybavila na náš návrh cestovný pas, keďže sme plánovali s ním v lete zahraničnú dovolenku, rovnako kartičku poistenca, podpisovala lekárske zákroky (chlapčekovi operovali prietrž). Tam nám preplácali bločky na nákup oblečenia a stravu," vysvetľuje postup. Oficiálne bol Tomáško Gajovcov (s rodným listom a zapísanými menami obidvoch rodičov) až po dvoch súdnych pojednávaniach. "Pri prvom sa jeho matka vzdala všetkých práv a povinnosti voči malému a na druhom ho potom zverili nám, so všetkým čo k tomu patrí. Synček mal už vtedy rok a tri mesiace," prezradí prekvapujúce info.

Gajovci mali obrovskú výhodu. "Bolo to v tom, že som mala hneď troch pestúnov – moje staršie deti. Tie sa predháňali v tom, kto pôjde kočíkovať, kto malého prebalí, okúpe, uspí, neskôr, kto ho čo naučí a podobne,“ chváli staršie ratolesti, ktoré majú s najmladším bratom vynikajúci vzťah. Spolu s rodičmi ho viedli k športu, naučili ho plávať, lyžovať i korčuľovať.

Tomáš už vie, že sa nenarodil svojim rodičom, ale jednej pani, ktorá sa však nevedela o neho postarať. „Vysvetlili sme mu to veku prístupným spôsobom, že on sa nenarodil z môjho bruška, ale niekoho iného. Mal plno otázok aj som videla, že premýšľa, ale zvládli sme to. Odpovedala som mu na všetko načo sa pýtal. Nikdy som na jeho biologickú mamu nenadávala, hoci sme sa nestretli, vždy jej budem ďakovať za to, že nám porodila syna,“ prízvukuje Anka, ktorá okrem veľkej rodiny zvláda aj úspešnú kariéru.

Pani Gajová vystupuje na akciách, má svoj program na istom televíznom kanáli. V čase koronakrízy pripravila dva online programy z cyklu Zostaň doma 1 Veľkonočný a Zostaň doma 2 Veselé rúška. Obohacuje svoj repertoár o nové piesne, keďže je hlavne rozprávkovou mamkou UsmievAnkou, ktorú poznajú všetky slovenské deti, ktoré miluje. A práve láska k deťom ju priviedla k tomu, že si adoptovala dieťa.

Minule k nej prišiel Tomáš a povedal tým žobravým hlasom, ako to vedia len deti: „Mamiii, a ja by som chcel bračeka. Vravím mu, že v mojom brušku už žiadne bábätko nevyrastie, keďže my ženy máme už v istom veku svoje obmedzenia a ono to nejde. Zamyslel sa, a zrazu mi povedal: „Tak choď do Bratislavy a zober odtiaľ chlapčeka, tak ako si si vzala mňa vtedy...!

Viac fotografií nájdete TU >>>