Dojemné slová matky nebohému synovi: Dominik († 22), narodil sa nám Tobias!

Od strašnej tragédie, ktorá sa stala v Nemocnici sv. Lukáša v Galante uplynulo dlhých dvanásť mesiacov. Mladý opravár († 22) z Višňova v okrese Trebišov sa vtedy zrútil aj s kabínou výťahu z 10. poschodia na dno šachty. Mladík, ktorý pracoval ako živnostník utrpel devastačné zranenia, ktorým podľahol na mieste nešťastia.

Mamička stratu syna prežíva aj dnes veľmi intenzívne. Tvrdí, že smrť Dominika ju teraz bolí ešte oveľa viac ako v minulosti.„Nedokážem sa s tým vyrovnať. Celý tento rok som si nahovárala, že len niekde odcestoval a čakám, kedy sa vráti. Jedine čo sa za tých dvanásť mesiacov trocha otupelo, je pocit hnevu,“ hovorí dojato a slzy sa jej tisnú do očí. „Veľmi som sa hnevala naňho, že si nedával pozor, ale som si istá, že určite si za to nemôže len sám. Dobre, nedal si istiace pásy, ale bolo mu povedané, aké sú dôležité? Mal sa to od koho naučiť?“

Otázok je veľa, ale odpovedí sa rodina nedočkala. Okrem toho, je z ich pohľadu v prípade mnoho nejasnosti.

„V správe o stave výťahu mi nesedí dátum školenia v Nitre. V ten deň bol totiž ešte doma na východe. Možno som len zúfalá matka, ktorá sa chytá každej slamky, ale chcem, aby ľudia vedeli, aký bol môj syn. Nie len to, čo bolo vtedy povedané, že si podrezal pod sebou výťah, alebo komentáre o lacnej pracovnej sile z východu a podobne,“ zdôrazňuje pani Žaneta so smútkom.

Nezabudne vyzdvihnúť, aký bol jej syn úžasný, zodpovedný a svedomitý človek. Staral sa nielen o svojich najbližších, ale neodmietol pomoc ani cudzím. Ľudia ho mali radi. Už ako 15-ročný si začal privyrábať. Chodil zamazaný od oleja, unavený, ale ešte vždy našiel dosť síl aj na prácu okolo domu. Stále niečo majstroval a vymýšľal. Školu síce nemal rád, ale v snahe nezraniť mamu, vyhovel jej prianiu a začal študovať na vysokej škole. „Bola som na neho veľmi hrdá. Videla som sa v ňom. Nikdy nechcel ísť robiť do zahraničia. Bol rád, že si našiel prácu tu a dokáže sa uplatniť aj doma. Chcel si zarobiť, oženiť sa a usadiť. Energie a síl mal na rozdávanie. Bol mladý, ale mal cieľ ktorý chcel dosiahnuť a hlavne si bol vedomý toho, že ho všetci potrebujeme, najmä malý braček.“

Pani Žaneta netají, že sa bála celý život o milovaného Dominika. Preto sa vždy zaujímala kde je a s kým. „Keď bol už dospelý a volala som mu, povedal mi, že nikomu rodičia toľko nevolávajú, ako jemu. Aj keď išiel len do vedľajšej dediny, musel mi zavolať alebo poslať správu, že tam dorazil. Na to, čo sa stalo v Galante by som si nikdy nebola pomyslela. Mladý človek odíde do práce a z nej sa už živý nevráti. Ten deň budem mať stále pred očami. Nebyť dcéry a syna, neviem, či by som to dokázala zvládnuť,“ zdôverila sa nám Dominikova mama.

Umára sa aj kvôli tomu, že vyšetrovanie bolo zastavené. Podľa polície skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci na ďalšie šetrenie. Pritom sa rodina nedozvedela žiadne podrobnosti o príčinách smrti ich milovaného syna. „ A možno, že to už ani nechcem vedieť. Len si želám, aby tí, ktorí Dominika poznali, spomínali na neho v dobrom a tí druhí, nech prestanú hovoriť nezmysly,“ poznamenáva zronená žena. Hoci vie, že nie je jediná, ktorá stratila milované dieťa aj tak je presvedčená, že rodič by nikdy nemal prežiť svojich potomkov. „Traduje sa, že Pánboh nám deti len prepožičiava. O mne to platí doslovne, ako mi ho dal, tak mi ho aj vzal.“

Rodina momentálne prežíva veľmi zvláštne obdobie. Niekoľko dní pred Vianocami sa ich dcérke Lucii (19) narodil synček Tobias. „Tešíme sa, že nám do rodiny pribudol krásny zdravý drobček, ale zároveň si to nevieme naplno vychutnať, keďže bolesť zo straty Dominika († 22) je ešte príliš čerstvá a bolestivá,“ neubráni sa dojatiu utrápená matka.

Žaneta veľmi túžila práve po vnúčikovi, aby jej pripomínal milovaného syna v jeho útlom veku. „Nech robím čokoľvek, stále sa v duchu rozprávam s Dominikom. Informujem ho o novinkách, ale žalujem sa mu, ak ma niečo trápi. Výnimkou nebola ani radostná udalosť v našej rodine. Najprv som mu to oznámila „pri našom rozhovore“ a neskôr aj „osobne“ pri návšteve jeho hrobu.“