Reklama

Dobrovoľníci na východe strácajú TRPEZLIVOSŤ: My makáme ZADARMO a INÝ z toho bude mať BIZNIS?

×
Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Dobrovoľníci drú pri utečencoch v Košiciach, dochádza im trpezlivosť: Rany pod pás od štátu!
    Reklama
    Ingrid Timková

    Ingrid Timková

    Redaktorka

    Od začiatku vojny na Ukrajine varí guľáš pre utečencov dobrovoľník Vladimír Eperješi. Na vlastné náklady a s pomocou svojich kamarátov. Okrem toho robí utečencom psychológa, informátora, berie deti k lekárom. A štátni úradníci sa na to nečinne pozerajú. Premiér Eduard Heger v sobotu sľúbil nápravu. Slová dobrovoľníka však vyrážajú dych!

    Vladimír Eperješi je známym umeleckým kováčom, verejnosť ho pozná ako Kráľa remesla z kežmarského festivalu ľudového remesla, kde jazdí svojim vlastnoručne zmajstrovaným železným autom.

    Od začiatku vojny varí guláš pre utečencov. Svoj foodtruck umiestnil neďaleko železničnej stanice pri vstupe do areálu plavárne Červená hviezda, kde mesto Košice zriadilo hotspot pre utečencov. Utekajúci tam môžu môžu núdzovo prespať, otestovať sa alebo zaočkovať proti covidu. Dostanú tam aj základné občerstvenie.

    Video Player is loading.
    Stream Type LIVE
    Advertisement
    Current Time 0:00
    Duration 0:00
    Remaining Time 0:00
    Loaded: 0%
      • Chapters
      • descriptions off, selected
      • subtitles off, selected
      Vojna na Ukrajine : To najdôležitejšie z dňa 14.3.2022

      Teplé jedlo pre nich zabezpečuje dobrovoľník Eperješi, ktorý nakúpil kotle a denne s ďalšími dobrovoľníkmi uvaria vonku 1200 porcií. Za vlastné a z potravín, ktoré im donesú jeho kamaráti a známi.

      A utečencom pod holým nebom pripravili sedenie, aby si mali kde polievku zjesť. Paradoxne, hneď vedľa budovy štátneho úradu práce a sociálnych vecí, v ktorej je veľká jedáleň aj kuchyňa. No úradníkom v priebehu dvoch týždňov ani len nepadlo sprístupniť priestory pre tých, ktorí by to v tejto situácii najviac potrebovali. 

      Vďaka utečencov z Ukrajiny Slovákom nemá hraníc. Pozrite si odkaz Larisy (72), ktorej dcéra a zať zostali doma brániť vlasť:

      Video Player is loading.
      Stream Type LIVE
      Advertisement
      Current Time 0:00
      Duration 0:00
      Remaining Time 0:00
      Loaded: 0%
        • Chapters
        • descriptions off, selected
        • subtitles off, selected
        Ukrajinka Larisa (72) ďakuje zo slzami v očiach Slovákom

        Dokedy však budú dobrovoľníci ochotní suplovať štát? V sobotu svoje sťažnosti predostrel Eperješi aj premiérovi Eduardovi Hegerovi, ktorý sľúbil nápravu. Lenže prišiel pondelok a podľa dobrovoľníka nič sa nezmenilo.

        "Povedal som, že ak sa niečo nezmení, odchádzam. Dievčatá, ktoré pomáhajú v areáli plavárne povedali, že keď odídem ja, pôjdu aj ony," uviedol Eperješi. Nepáči sa mu, že štát si chce objednať službu od podnikateľov a platiť im za to. "My tu makáme zadarmo. A teraz sa má začať biznis pre niekoho? Zakázali lepeňáky a mafinky, to, čo ľudia s láskou nosili a od srdca. Lebo to vraj nie je hygienické. To, čo ľudia nakúpili čerstvé a pripravili z toho občerstvenie pre utečencov nebolo hygienické. Ale to, čo bude cez biznis, to bude hygienické," povedal nám nahnevane.

        Nepáči sa mu, že jemu štát nezadal takúto objednávku, aby ho zaplatil a on mohol dať zopár eur svojim ľuďom, ktorí tu trávia celé dni. "Ja už nie som ochotný robiť dobročinnosť, keď niekto za to dostane prachy. Namiesto toho, aby povedali, robte to ďalej, lebo to robíte dobre, tak nie! Radšej dajú biznis niekomu inému," zhodnotil priamočiaro.

        Jeho ostrú reakciu si pozrite vo videu: 

        Video Player is loading.
        Stream Type LIVE
        Advertisement
        Current Time 0:00
        Duration 0:00
        Remaining Time 0:00
        Loaded: 0%
          • Chapters
          • descriptions off, selected
          • subtitles off, selected
          Dobrovoľník Vladimír Eperješi o nečinnosti štátu: Slová dobrovoľníka však vyrážajú dych!

          Rehoľná sestra Vianea pomáha ako dobrovoľníčka na košickej železničnej stanici utečencom od začiatku vojny. Naviguje ich, asistuje pri kúpe cestových lístkov: "Minule tu bolo veľmi veľa ľudí, bohoslovci mi vraveli, že v nedeľu tu bolo tiež veľmi veľa utečencov. Pomohlo asi to, že samosprávny kraj zriadil pri budove stanice stan, kde sa môžu utečenci občerstviť a trocha si oddýchnuť."

          Dobrovoľníčka z mestského hotspotu, hlavná koordinátorka Yana Semen, rodená Ukrajinka, pôvodom z Užhorodu, žije na Slovensku v Košiciach 10 rokov. Jej rodičia odmietli odcestovať z domova, prijali k sebe rodinu utekajúcu zo západnej Ukrajiny. "Ale otec mi minule telefonoval, že hlásili bombový a letecký poplach, no našim vojakom sa podarilo odvrátiť hrozbu," vraví s hrdosťou na ukrajinské vojsko.

          Pozrite sa, ako to vyzerá na košickej železničnej stanici a jej okolí: 

          Video Player is loading.
          Stream Type LIVE
          Advertisement
          Current Time 0:00
          Duration 0:00
          Remaining Time 0:00
          Loaded: 0%
            • Chapters
            • descriptions off, selected
            • subtitles off, selected
            Situácia v blízkosti košickej železničnej stanice v súvislosti s utečencami

            Podľa nej 90 percent utečencov, ktorí prejdú košickým mestským hotspotom, plánuje cestovať ďalej. No sú aj takí, ktorí si Slovensko zvolili ako svoju cieľovú krajinu. Situáciu v hotspote hodnotí po niekoľkých dňoch ako lepšiu: "Navýšil sa počet lôžok, jazdí viac nočných vlakov smerom na Prahu, doplnili vozne. Veľmi nám to zjednodušilo fungovanie, nemusia tu ľudia nocovať a čakať na ranný spoj. Pribudli nám tu kontajnery, sprístupnili nám prvé poschodie, kde sme zriadili útočisko pre matky s deťmi a otvorili aj sprchy, kde sa môžu utečenci poumývať."

            Yana vraví, že v hotspote vypomáhajú najmä Ukrajinci žijúci v Košiciach, ktorí prácou zabúdajú na hrôzy, ktoré zažívajú ich príbuzní. "Minule jeden z nich plakal v kúte, dostal informácie od príbuzných, že sa skrývajú v pivnici a nad hlavami im lietajú bomby," opisuje. Pri práci sa stretávajú s rôznymi príbehmi utekajúcich ľudí.

            "Nedávno sme tu mali matku s malými deťmi, ktorej manžel zomrel v boji. Vravela, že sa nechce vrátiť na Ukrajinu, lebo jej srdce krváca," rozpráva Yana srdcervúci príbeh. Slzy v očiach mala aj pri staršej pani, ktorá dlhé hodiny nehybne sedela, nejedla, nerozprávala. Opustila ju jej dcéra, ktorá ju tu nechala samú. Ujali sa jej zamestnanci prešovskej gréckokatolíckej charity. No ona stále čaká na svoje dieťa, či sa pre ňu nevráti. 

            Trpezlivosť dochádza aj samosprávam

            "V prvom rade si treba uvedomiť, že obce so stovkami obyvateľov sú od začiatku konfliktu vystavené tomu, aby denne zvládali nápor tisícov utečencov," začal zostra hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. Dodal, že čo sa týka organizačno-technickej stránky, musia otvorene povedať, že komunál s dobrovoľníkmi si postupne nastavil kooperáciu, aby to na kolene čo najlepšie zvládli: "ZMOS spracoval hneď niekoľko usmernení ako koordinovať pomoc, tiež zriadil on-line službu pomocná ruka ku koordinácii materiálnej pomoci, zároveň sme s technologickými partnermi v rámci digitálneho reštartu nasadili registračný systém Bookio, ktorý je už na web stránke rezortu dopravy. Najväčší nápor vidíme na východe Slovenska, otázne ostáva, ako rýchlo a ako intenzívne sa bude presúvať nová vlna utečencov do ostatých kútov Slovenska, keďže vidíme aj nápor napríklad na Orave a podobne." Podľa hovorcu ZMOS je mimoriadne dôležité je, aby štát jasne definoval kapacitné, personálne aj finančné možnosti: "Aby sme dokázali v rámci síl a schopností verejných zdrojov zvládnuť túto celú situáciu."

            Železnice pridali spoje 

            Podľa hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáša Kováča vzhľadom na neutíchajúci vojnový konflikt na Ukrajine a narastajúci prílev utečencov z tejto krajiny zaviedla Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) od 9. 3. 2022 na základe dohody s Ministerstvom dopravy a výstavby SR a Ministerstvom vnútra SR na prepravu občanov z Ukrajiny nasledovné evakuačné vlaky:

            • mimoriadny denný vlak Os 8861 (Čop 10:35 – Košice 13:00) s kapacitou 240 miest 
            • v prípade, že nebudú vedené mimoriadne humanitárne vlaky z Českej republiky, ZSSK zavedie vlak kategórie RR 961 ZAKARPATIA (Čop 15:50 – Košice 18:13) s kapacitou rovnako 240 miest
            • od 11. 3. 2022 sme pridali ďalší humanitárny vlak Ex 30028 (Košice 2:30 – Žilina 5:31 – Bratislava hl. st. 7:52), ktorý bude jazdiť predbežne až do 31. 3. 2022
            • V ŽST Žilina majú cestujúci možnosť prestupu na vlak Ex 144 smer Praha s odchodom o 6:27 hod a v ŽST Bratislava hl. st. na EC 280 smer Praha s odchodom o 8:06 hod. 

            Z dôvodu prílevu utečencov z Ukrajiny posilnili aj nasledujúce spoje: 

            • EN 442/443 (Košice – Praha) posilnené o dva vozne 2. triedy
            • R 614/615 (Humenné – Bratislava hl. st.) posilnené o jeden vozeň 2. triedy
            • EN 476/477 (Budapešť – Břeclav) posilnený o jeden vozeň 2. triedy
            • Okrem toho sú operatívne podľa situácie posilňované aj vybrané vlaky kategórie REX na linke Humenné – Košice, ako aj rýchliky Košice – Bratislava hl. st.

            Od piatku 25. 2. tiež zaviedli bezplatnú prepravu vo všetkých svojich vlakoch pre občanov Ukrajiny, ktorí sa preukážu platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom. Pre bezplatnú prepravu je potrebné „vyzdvihnúť“ si podľa stanovených podmienok bezplatný cestovný doklad v pokladnici, v krajnom prípadne u sprevádzajúceho personálu vo vlaku na základe predloženia platného ukrajinského cestovného pasu alebo identifikačného dokladu. Ostatní zahraniční cestujúci, ako napríklad študenti iných krajín utekajúci z Ukrajiny, si musia cestovný lístok zakúpiť.

            Všetky potrebné informácie o preprave vlakmi ZSSK nájdu ukrajinskí občania rýchlo a prehľadne vo svojom rodnom jazyku na špeciálnej podstránke ZSSK  https://www.zssk.sk/ukrajina/.

            Autor článku

            Ingrid Timková

            Redaktorka
            Narodila sa v Kráľovskom Chlmci, žije a pracuje v Prešovskom kraji. Ako novinárka pôsobí od roku 2004. Za svoju novinársku tvorbu získala medzinárodnú cenu za sériu reportáží o leteckej havárií slovenských vojakov pri obci Hejce, bola nominovaná na Novinársku cenu. Vyštudovala masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite. Venuje sa mapovaniu aktuálneho spoločenského diania, ale aj regionálnej politike, krimi či občianskym problémom. Je vydatá, má dvoch dospelých synov.