Odvolanie Sabola vyvolalo okamžitú reakciu. Ešte nestihol ani docestovať domov a vyschnúť atrament na jeho odvolacom dekréte a už o pár hodín bol hotový profesionálne vytlačený transparent na protest proti jeho odvolaniu. V ten deň večer ho vyvesili zamestnanci ústavu. Medicínsky riaditeľ a pravá ruka bývalého riaditeľa Sabola pred vchodom v emotívnom príhovore s plačom rozprával do mikrofónu, že ich šokovalo a hlboko ľudsky dotklo odvolanie ich riaditeľa. Sabol prežil 10 ministrov zdravotníctva, ale až Marek Krajčí ho odvolal z postu predsedu predstavenstva a aj ďalšieho člena. No a namiesto nich dočasne menoval Juru a Lukačina.
Neprajníci sa ihneď pustili do nového vedenia ústavu. Najviac si to odniesol nový šéf - predseda predstavenstva Anton Jura (55), ktorého kritizovali pre jeho hutnícke vzdelanie. Lenže on do VÚSCH neprišiel liečiť, ale riadiť ústav ako manažér, jeho úlohou bude vytvárať ekonomické, materiálne a pracovné podmienky na prácu medicínskych zamestnancov, čo je bežnou praxou po celom svete. Má na to dlhoročnú prax. "Pôsobil som v exekutíve veľkých priemyselných spoločností jednak na Slovensku, ako aj v USA a Kanade. Mám skúsenosti s kolektívnym vyjednávaním a s komunikáciou so sociálnymi partnermi. Bol som zakladateľom a prvým prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov a počas svojho pôsobenia v Kanade som reprezentoval záujmy kanadských výrobcov pri rokovaniach s kanadskou vládou," vysvetľuje. Pred odchodom do zámoria pôsobil ako viceprezident pre ľudské zdroje v košickom U. S. Steel. A to je ďalšou vodou na mlyn pre kritikov. Pritom nikdy nebol súčasťou takzvaného kindermanažmentu VSŽ, z predstavenstva VSŽ odišiel pred príchodom tzv. kindermanažmentu. Jura dodal, že si uvedomuje nutnosť mať blízko pri sebe aj dobrých medicínskych odborníkov.
Sabol poukazoval aj na ďalšieho člena vedenia - Štefana Lukačina (51) a spochybňoval informácie o jeho zahraničných stážach. Lukačin, podľa zainteresovaných, patrí medzi najskúsenejších slovenských kardiochirurgov. Je operatérskou špičkou a bol spoluzakladateľom kardiochirurgického programu v metropole východu, z ktorého neskôr VÚSCH vznikol.
Tretím súčasným vrcholovým členom vedenia je podpredseda predstavenstva Martin Studenčan (58), ktorý patrí k najskúsenejším klinickým kardiológom. Bol zakladajúcim riaditeľom ústavu v roku 2003, vymyslel jeho názov i logo, bol jeho zakladajúcim riaditeľom: “Poveril ma tým vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac a až po skončení môjho poverenia sa riaditeľom stal pán Sabol.“ V ústave pôsobil do roku 2012, odišiel po narušení ich vzťahov a doteraz robil prednostu kardiologickej kliniky v prešovskej nemocnici, kde vychoval skupinu invazívnych kardiológov a podobne ako v Košiciach, aj v Prešove rozbehol program najmodernejšej liečby infarktu na báze 24/7. Nie je teda pravdivé označovanie Sabola ako zakladateľa kardiocentra na východe či VÚSCH.
Studenčan odmieta aj tvrdenia o hrubom a neobjektívnom ovplyvnení názoru ministra zdravotníctva. Aká je teda pravda? “Prišli za mnou ľudia z ministerstva, že je potrebná zmena, lebo pán Sabol je vo vedení VÚSCH už 17 rokov a idú chýry o zlých pomeroch medzi zamestnancami,” opisuje docent Studenčan začiatky jeho rozhodovania o ponuke vrátiť sa do ústavu, ktorý zakladal. Studenčan je všeobecne považovaný za špičkového odborníka nielen medzi kolegami, ale aj pacientmi- Veľmi citlivo znáša osočovanie z toho, že hrubo ovplyvňovali ministra: “Ja som celý život chcel robiť medicínu, zákroky, venovať pacientom,” vraví s dôrazom na fakt, že on sám sa nikam netlačil. Vo svojej doterajšej práci bol spokojný. Je členom Slovenskej kardiologickej spoločnosti, vo voľbách získal najviac hlasov z celého Slovenska, mal ponuku byť jej prezidentom, no odmietol. “S ministrom sme sa všetci traja prvý raz v živote stretli až predminulý štvrtok, keď nás menoval do funkcií,“ krúti hlavou.
