PREHOVORILI baníci o výbuchu v Novákoch: Z ich SLOV budete mať zimomriavky!
13. 5. 2023, 9:15 (aktualizované: 1. 6. 2024, 15:01)
Na 26. apríl zranení baníci a ich rodiny už nikdy nezabudnú. Práve vtedy došlo v Bani Nováky k výbuchu banského plynu. Deväť ľudí utrpelo na mieste popáleniny, alebo sa nadýchalo splodín horenia. Dvoch zo štyroch ťažko ranených baníkov previezli vrtuľníky v kritickom stave aj do Nemocnice Košice-Šaca.
Zdroj: archív nemocnice KE - Šaca
Zdroj: Ivan Fleischer
Zdroj: archív nemocnice KE - Šaca
Galéria k článku
Stav baníkov je už po nešťastnom výbuchu oveľa lepši. Sú sta bilizovaní a dokázali o tragédii hovoriť.
Ako sa momentálne cítite?
- Lukáš (27): Teraz mi je už dobre. Všetko sa začína hojiť. Neviem síce ešte dobre chodiť, len tak, z bodu do bodu. Vždy však, keď sa postavím, je to stále lepšie a lepšie.
Róbert (46): Už je to fajn.
Spomínate si na to, čo sa stalo?
- Lukáš: Bol to úplne normálny pracovný deň. Začali sme robiť. Zrazu prišiel šok. ...iskra a metán sa vznietil.
Róbert: Sekunda, a zrazu len bum, všade prach a tma. Bola to nešťastná náhoda.
Vedeli ste v danom momente, čo máte robiť? Ste cvičení na také situácie?
- Róbert: Snahou všetkých bolo odísť čo najrýchlejšie preč z miesta, aby sme sa tam nezadusili.
Čo nasledovalo potom? V médiách odznelo, že ste museli prejsť 2 kilometre, aby ste sa dostali do bezpečia?!
- Róbert: Prešli sme, koľko sa dalo...záchranári k nám dorazili, keď sme boli asi na polceste. Neutekali sme, len kráčali, keďže sme nevládali dýchať.
Všetci vaši kolegovia dokázali prejsť po vlastných?
- Róbert: Ja som bol vpredu, neviem, ako to bolo s tými za mnou. Boli sme deviati, ale v rôznych chodbách.
Lukáš: Išli po vlastných. Ja som však mal najviac popálené nohy, lebo som mal krátke nohavice.
Ako dlho trvalo, kým ste sa dostali do bezpečia?
- Lukáš: Neviem presne, ale asi hodinu.
Obaja ste boli celý čas pri vedomí?
- Lukáš: Áno, ale bol to šok.
Róbert: Držal som sa a našťastie aj ostatní.
Keď ste sa prebrali v nemocnici, čo vám prvé napadlo?
- Lukáš: Cítil som bolesť a uvedomil som si, že som zviazaný ako múmia - ruky, nohy... Najprv som si nevedel spomenúť, čo sa stalo. Až postupne mi to došlo.
Róbert: Mal som obviazané obidve ruky a tvár. Netušil som, čo je so mnou.
Museli niektorého z vás operovať?
- Lukáš: Nie. Hojí sa všetko dobre. Dýchacie cesty máme v poriadku.
Čo vás ešte teraz čaká?
- Lukáš: Rehabilitácia a krémovanie popálených miest.
Ako ste spokojní so starostlivosťou a čo všetko ste odvtedy absolvovali?
- Róbert: Starajú sa o nás dobre. Máme za sebou pľúcne vyšetrenia, dostali sme infúzie a často nám robia preväzy...
Lukáš: S prístupom personálu sme spokojní. Až je neuveriteľné, že sme hospitalizovaní už toľko dní (od 26. apríla - pozn. red.).
Ste v kontakte s ostatnými kolegami?
- Róbert: S tými z Bratislavy nie, iba z nemocnice v Bojniciach.
Spomínate si na prvý telefonát s rodinou?
- Lukáš: Bola to radosť.
Róbert: Báli sa, ale neskôr každý bol rád, že to neskončilo horšie.
Plánujete sa vrátiť do bane?
- Róbert: Uvidíme, keď budeme zdraví. Ktovie, možno keby som vošiel do bane, aj by som z nej hneď ušiel.
Lukáš: Či sa budeme báť sfárať opäť do bane, nevieme, ťažko povedať. Vyskúšame, ale už asi nie do Novák. Teraz je dôležité naše uzdravenie. Čakajú nás rehabilitácie a okrem toho, baňu do konca roka zatvoria.
Čo vás viedlo k tomu, že ste sa stali baníkmi?
- Róbert: My to máme v rodine, keďže aj môj otec bol baník. Ja robím túto prácu už 23 rokov.
Lukáš: Aj u nás je to podobné. Remeslo sa dedí z generácie na generáciu. Ja však robím kratšie ako kolega, len 7 rokov. Žil som v Poľsku a na Slovensko som prišiel za prácou tak, že ma delegovali z poľskej firmy.
Viete si predstaviť, že by ste robili inú prácu?
- Róbert: Nič iné nám asi nezostane, keď baňu zatvoria. Budeme sa musieť obzrieť po novej robote, ale zrejme po niečom ľahšom.
Prednosta Kliniky popálenín, plastickej a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice-Šaca Peter Lengyel hodnotí stav obidvoch pacientov ako uspokojivý.
- Obidvoch sme po banskom nešťastí prijali v ťažkom šokovom stave. Po stabilizácii boli odpojení od ventilácie a preložení z JIS-ky na oddelenie intermediárnej starostlivosti kliniky (poskytuje sa tam intenzívnejší monitoring pacienta ako na bežnom oddelení, ale zároveň menej ako na JIS-ke - pozn. red.), kde sa im začína dariť aj v spontánnom hojení plôch. Postupne začínajú rehabilitovať. Je predpoklad, že nebude potrebný žiadny chirurgický zásah.