VRAH šiestich VIETNAMCOV vyfasoval doživotie, zachcelo sa mu však SLOBODY! Takto rozhodol súd

Viliam Hauser a Róbert Matta vyfasovali doživotie. Po 25 rokoch si však obaja požiadali o podmienečné prepustenie na slobodu. Vtedy súd ich žiadosti nevyhovel pre nesplnenie podmienok. Opäť sa preto pýtali von v roku 2019, teda po piatich rokoch. Okresný súd v Trnave si preto vyžiadal znalecké posudky oboch vrahov. V tom čase si obaja trest odpykávali vo väznici v Leopoldove. Trestný zákon po 25 rokoch za mrežami a po splnení stanovených podmienok pripúšťa možnosť prepustenia na slobodu aj v prípade odsúdených na doživotie.

V prípade podmienečného prepustenia Mattu rozhodoval Krajský súd v Trenčíne v utorok. Na slobodu ho však nepustil. "Senát Krajského súdu v Trenčíne zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trenčín a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Odvolací súd vytkol okresnému súdu procesné nedostatky, bude nevyhnutné, aby okresný súd doplnil dokazovanie. Pre vyhodnotenie, či odsúdený spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, bude potrebný aj znalecký posudok," povedal hovorca trenčianskych súdov Roman Tarabus.

Senát Okresného súdu Trenčín na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v decembri 2022 vo väznici v Ilave návrh Mattu na podmienečné prepustenie zamietol. Mattovi nepomohlo negatívne hodnotenie, ktoré dostal z basy. V rámci verejného zasadnutia odsúdený uviedol, že nerozumie tomu, prečo dospel ústav k záveru, že nie je schopný zaradiť sa do spoločnosti, nakoľko mu zo strany ústavu nebolo umožnené nič, teda vytvoriť si vzťahy či už s rodinou, alebo so spoločnosťou.

Väznica zhodnotila Mattovo správanie a vystupovanie tak, že mal nedostatky v udržiavaní ústavného poriadku aj v rešpektovaní časového harmonogramu dňa. "Zo strany personálu musel byť upozorňovaný na spanie mimo časového harmonogramu dňa," skonštatovalo vedenie basy s tým, že Matta je introvertnejší a nerád o sebe rozpráva. Postoj k spáchanej trestnej činnosti má ale kritický a vinu si priznáva. Vonku udržiaval kontakt len so svojou matkou, ktorá ho počas výkonu trestu navštívila dvakrát v roku 2017 a 2019.

Bývalý vyšetrovateľ Jaroslav Ivor bol v čase vraždy na mieste činu. "Treba povedať, že prípad vraždy šiestich Vietnamcov patrí medzi najmasovejšie vraždy 90-tych rokov na Slovensku. Ten spôsob spáchania skutku bol mimoriadne brutálny, agresívny. Za niekoľko minút došlo k usmrteniu piatich dospelých osôb, cudzincov, ktorí žili a začali podnikať na Slovensku a jedného niekoľkomesačného dieťaťa. Keď sme došli na miesto činu, bolo veľmi špecifické v tom, že k udalosti došlo vo veľkej prenajatej hale, kde táto rodina začala podnikať. Halu používala jednak ako sklad materiálu, ktorý predávala a tiež ako predajňu a obývaciu časť. Oni tam všetci zároveň aj bývali," spomína J. Ivor.

Ten vraví, že pohľad na šesť mŕtvych tiel bol strašný. "To sa nedá prehliadnuť a takáto masová vražda musí zanechať veľmi negatívny dojem u každého. Aj u vyšetrovateľa s niekoľkoročnou skúsenosťou," hovorí Ivor. Podľa neho si policajti od začiatku uvedomovali náročnosť obhliadky, ktorá ich čaká. "Nežila tam len rodina. Chodili tam aj ľudia za nákupmi. Obhliadka miesta činu trvala, pokiaľ si pamätám, najmenej tri dni," konštatuje Ivor.

Polícia mala teda pred sebou extrémne náročnú úlohu, keďže miesto bolo doslova posiate odtlačkami prstov od množstva rôznych osôb. "Musím ale povedať, že vyšetrovatelia sa toho zhostili veľmi úspešne, pretože museli vytriediť odtlačky prstov domácich osôb a tie, ktoré tam boli, ako my hovoríme, cudzích osôb. To bol aj prvý dôkaz, že tam bol na zárubni dverí jeden odtlačok prstov, ktorý nepatril domácich a ten tam nemal čo robiť, pretože tými dverami sa vchádzalo do obývacej časti, kde bolo zavraždené aj dieťa," uzavrel Ivor.

Kriminalista Matej Snopko vraví, že z hľadiska paranoje kriminalistu, je takýto brutálny vrah dobrý navždy zavretý. "To je jedna strana mince. Druhá strana mince je, že tu by sa mal vyjadriť psychológ, väzenský personál, že tento človek sa polepšil do tej miery, že trest plní takzvaný výchovný účinok," hovorí Snopko. Podľa neho, keď sa ocitne človek vo väzení, zrazu mu dôjde, čo vykonal. "Možno má výčitky svedomia, je mu to ľúto. Tiež sa mu úplne zmenil život a bude za mrežami dlhé roky. Niektorým, ktorí vidia aj do budúcnosti tiež dôjde, že keď vyjdú z basy von, svet bude úplne iný," zdôrazňuje Snopko.

Ten tiež dodáva, že pri splnení všetkých podmienok nemusí doživotný trest znamenať automaticky doživotie. "Doživotný trest sa môže skončiť skôr a keď odborníci zodpovedne usúdia, že vraha väzenie polepšilo, možno sa netreba tomu brániť. Ak teda väzenský personál, psychológovia, psychiatri a právnici posúdia, že je už napravený a možno to s ním skúsiť," uzavrel Snopko.

Matta s Hauserom sa poznali od detstva. Neskôr, v rokoch 1988 až 1993 spolu pracovali v jednej firme v Bratislave. Tam sa spoznali aj s Vietnamcami Tran Xuan Kham a Tran Phuong Son. Všímať si ich začali preto, lebo Vietnamci si v lete 1992 založili firmu a o rok neskôr prenajali priestory na Starej Vajnorskej ceste číslo 12, kde aj bývali s rodinami. O Vietnamcoch sa vedelo, že sa im v podnikaní darí a finančne sú na tom dobre, pričom peniaze nezvykli ukladať do banky, ale uschovávali ich doma.

Matta s Hauserom preto začali špekulovať, že sa peňazí zmocnia a to aj za cenu vraždy. Na čiernom trhu si preto zaobstarali samopal s tlmičom a pištoľ a 8. apríla 1994 sa vybrali na Starú Vajnorskú. Brána do skladu, kde Vietnamci aj bývali, bola odomknutá. Hausser s Mattom teda vošli večer dnu na narazili na Tran Phuong Sona. Tu sa ich výpovede rozchádzajú, každý z nich hádže vinu na toho druhého. Má sa však za to, že väčšinu vrážd spáchal Matta, pričom Hauser má na svedomí malé dieťa.

Žiadali, aby im dal peniaze, keď však podišiel k písaciemu stolu zľakli sa, že vytiahne zbraň a Matta ho skosil niekoľkými dávkami zo samopalu. Vzápätí Matta zastrelí ďalšieho Vietnamca Nguyen Minh Hai, ktorý a pokúša utiecť. Hauser privedie zo zadnej miestnosti obe ženy a pýta od nich peniaze. Tie ukážu na šuflík, odkiaľ ich chcel vybrať aj Tran Phuong Son a nájde v ňom slovenské koruny v rôznych bankovkách. Peniaze hodí do tašky a od žien pýta valuty.

V tom sa však zo zadnej izby ozve plač iba osemmesačného Nguyena Dao. Jedna zo žien, tehotná Nguyen Thi Kim Dung omdlie a druhá žena Huong sa hodí na ňu. Hauser začne prehľadávať miestnosti a dieťa položí na bruško na zem a nahádže naň vankúše a paplóny, i keď o neskôr vypovedá, že periny na dieťatko spadli a teda on ho zabiť nechcel. Dieťa ležiace na brušku sa nemôže spod ťažkých perín dostať a bolestivo zomiera.

Matta zatiaľ stráži ženy so samopalom v rukách, keď do miestnosti vstúpi tretí muž Tran Xuan Kham. Matta ho zastrelí. Hauser z kabelky zo zadnej miestnosti ukradne marky, doláre a šilingy. V taške už je spolu s korunami až 1,2 milióna korún. Vtedy začne jedna zo žien kričať a Matta ju zastrelí, napokon zabije výstrelom do hlavy aj Dung, ktorá je v šiestom mesiaci tehotenstva.

Matta s Hauserom po masakri ušli do Nemecka. Keď sa o niekoľko dní vrátili, policajti ich zadržali na hraničnom priechode v Petržalke, pričom sa im podarilo zaistiť aj čas ukradnutých peňazí. V máji 1995 vyfasovali obaja vrahovia doživotie. "Mám dojem, že do desiatich dní boli zadržaní obaja páchatelia. Oni hneď po čine s ulúpenými peniazmi ušli do Nemecka, kde ich uložili u príbuzných. Vracali sa späť, ale pri návrate na Slovensko boli zadržaní," konštatuje Jaroslav Ivor.

Absolútnym paradoxom však je, že vo februári 2013 rozhodol Európsky súd pre ľudské práva, že Slovenská republika musí zaplatiť vrahovi Hauserovi viac ako 5000 eur za to, že súdy za osem rokov nerozhodli o jeho žalobe o náhradu škody.