Viete, čo znamená ŠKAREDÁ STREDA a čo v tento deň robili a jedávali naši predkovia?

Popolcová streda je deň, kedy sa končia fašiangy, bujaré sprievody i sýte jedlá a začína sa obdobie veľkého kresťanského pôstu. Na Slovensku sme si tento rok fašiangové sprievody museli odpustiť, ale aj zábery z tých minuloročných pobavia. 

V domácnostiach sa všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál a do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky a cestoviny, prípadne ryby. Podľa starého zvyku sa na Popolcovú stredu jedla pôstna polievka a  cestoviny s makom. 

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy kňaz veriacim urobí popolom na čelo krížik.

Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Označenie popolom je sprevádzané slovami: „Prach si a na prach sa obrátiš.“ 

V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda  spolu s Veľkým piatkom jedným z dvoch dní prísneho pôstu. Škaredou sa nazýva preto, že v tento deň sa nosili staré, škaredé, aj roztrhané šaty. Pôvodne počas bohoslužby na Popolcovú stredu prichádzali do chrámu bosí hriešnici, oblečení iba vo vrecovine a skutočne si sypali popol na hlavu, aby tak vyjadrili, že začínajú svoju cestu pokánia. 

Voľakedy boli tieto dni  späté aj s množstvom zvykov a rituálov. Vyvrcholením fašiangového obdobia boli od nepamäti tri posledné dni, takzvané “ostatky”. Vtedy sa bolo treba naposledy do vôle vytancovať, pozabávať a dosýta sa najesť pred dlhým pôstom.