VIDEO Kliatba legendárnej Trhliny opäť ožíva: Kam zmizol majiteľ tohto stanu v pohorí Tribeč?

Na vrchu Veľký Tribeč (829 m) v pohorí Tribeč sa má od minulého týždňa nachádzať opustený stan. Napísala to vo svojom príspevku na sociálnej sieti Peťka Vorosova vo štvrtok 18. júla.

"Už niekoľko ľudí ho opakovane videlo a nikde nikoho. Toto je posledná fotka z utorka z našej skupiny venovanej Tribeču. Je to nahlásené organizáciám, čo pátrajú po nezvestných, ale zatiaľ na nikoho z nahlásených to nesedí,“ napísala do známej turistickej skupiny.

„Dávam to sem len pre prípad, že by niekomu náhodou bol stan povedomý, prípadne by vedel o niekom, kto šiel do týchto miest na túru na dlhšiu dobu. Prvé informácie sú z víkendu, kedy už bol stan na mieste pár dní,“ pokračovala vo svojom príspevku Peťka. Ruksak a topánka patria tým, čo stan odfotili.

"Nie, nejedná sa o srandu a podobné veci, ale o možnosť, že niekto sa stratil, je zranený, prípadne sa ‚chcel stratiť‘," dodala. Je tu, samozrejme, podľa nej aj možnosť, že si len niekto robil žarty.

Slovenské pohorie Tribeč sa rozprestiera vo Fatransko-tatranskej oblasti medzi mestami Nitra, Partizánske a Zlaté Moravce. Má tak podobu trojuholníkového výbežku do Podunajskej nížiny, a preto mnohí tunajší ľudia tejto oblasti nepovedia inak ako Tribečský trojuholník.

Pre mnohých to je akási paralela so známym Bermudským trojuholníkom, pretože aj v pohorí Tribeč sa už nevysvetliteľne stratilo niekoľko ľudí. Podivná história sa začala písať v novembri roku 1929, keď sa miestny 47-ročný horár Štefan Samšal vybral na obhliadku lesa, kedy sa stratil. V ďalších rokoch sa tam stratili ďalší ľudia. Legenda o pohorí Tribeč a záhadných zmiznutiach ľudí opäť ožila vďaka známemu románu Jozefa Kariku Trhlina.

Zisťovali sme aj na polícii, či boli nahlásení nejakí nezvestní ľudia v súvislosti s opusteným stanom na vrchu Veľký Tribeč. "Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre a Okresné riaditeľstvo PZ v Topoľčanoch neevidujú prípad s vami uvádzanými skutočnosťami," informovala nás hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre Jana Šinková.

Nové informácie k opustenému stanu v turistickej skupine na sociálnej sieti hovoria to, že stan bol rozložený minulý týždeň v piatok 12. júla po búrke, prípadne v sobotu 13. júla. "Čo tiež asi nesedí na lesných robotníkov," myslí si Peťka, ktorá tak reagovala na príspevok, kde iný turista tvrdí, že 12. júla tam ešte stan nebol.

"Ja som v piatok 12.7. prechádzal cez Tribeč a stan tam určite nebol. Zišiel som do Kostolian, kde som prečkal búrku. Za mnou išiel jeden pán po 60-tke, tiež Ponitriansku magistrálu (pozn. turistická magistrála spájajúca Handlovú s Nitrou) a spomínal, že chce vyjsť na Tribeč a prespať tam. Určite bol sám a mal so sebou aj stan, ale obehol som ho a poslednýkrát videl niekde pred Zlatnom. Kráčal som s ním asi jednu hodinu," napísal Pavel.

Keď vstúpite na akomkoľvek mieste do lesov v pohorí Tribeč, zrejme to bude pre každého trošku mysteriózne, ak teda poznáte Karikov román Trhlina, prípadne ste videli jeho sfilmovanú verziu. Počas výstupu na vrch Veľký Tribeč, kedy bolo jasné a slnečné počasie, zažil aj náš redaktor niečo veľmi zvláštne.

"Približne pred rokom som sa vybral na túru na Veľký Tribeč. Išiel som s kamarátom, jeho nevlastnou dcérou a s dvomi psami. Tesne pred výstupom na Veľký Tribeč, kde je cesta strmšia, sme sa rozdelili. Ja som išiel sám pozadu, oni boli niekoľko desiatok metrov predo mnou, až som ich napokon stratil z dohľadu," spomína si náš redaktor.

"Niekoľko desiatok metrov pred vrcholom Veľkého Tribeču začal fúkať vietor a zrazu som počul niečo ako detský plač. Prekvapený som bol z toho nielen ja, ale aj môj pes, ktorý to tiež počul," pokračuje. "V tom som sa pozrel nahor a videl som, ako sa koruny stromov knísali vďaka vetru a treli sa o seba. A práve toto vydávalo ten zvláštny akoby detský plač."

Cestou naspäť z Veľkého Tribeču však náš redaktor už aj spolu s kamarátom a jeho dcérou zažili ešte niečo podivnejšie. "Späť sme išli presne tou istou cestou, no keď sme vystúpili v jednej časti z lesa, zrazu sme sa ocitli na asfaltovej ceste, ktorá tam predtým určite nebola," prezradil náš redaktor. "Aby toho nebolo málo, bola tam aj turistická značka, ktorú si nikto z nás predtým nevšimol. Zrazu sme na ceste zbadali turistov, ktorí sa nás ešte pýtali na cestu, pritom videli, že stojíme pri turistickej značke, kde bola uvedená aj tá cesta, na ktorú sa nás pýtali."

Celou cestou z lesa náš redaktor aj jeho kamarát s dcérou premýšľali, ako mohli túto cestu prehliadnuť. "Bol to zvláštny pocit, pretože cesta, ktorou sme napokon vyšli z lesa, bola presne tá istá, ktorou sme tam išli. Pri jednom strome sme si totiž odložili kamene, ktoré sme si potom chceli zobrať. Tie boli presne tam, kde sme ich aj nechali," dodal na záver.