Včelár Marian zo Štiavnických Baní: Minulý rok med nebol takmer vôbec a teraz nás zas čaká TOTO
1. 7. 2024, 11:00

Zdroj: min
Tak predsa sa ho dočkáme! Aj keď posledné roky neboli pre včelárov úplne najpriaznivejšie, tentoraz hovoria o lepšom ročníku. Hoci to vyzeralo tak, že medu veľa nebude, opak je pravdou.
Zdroj: Facebook/Marian Holub
Zdroj: archív MH
Zdroj: archív MH
Galéria k článku
Milovníci včelárenia sa znova dočkali lepšieho ročníka. To znamená, že znáška medu bude na viacerých miestach väčšia ako vlani či predvlani. Potvrdzuje to aj včelár zo Štiavnických Baní (okr. Banská Štiavnica) Marian Holub, ktorý vlastní dve včelnice. Jednu nájdeme uňho pri dome, je položená vyššie a druhá sa zas nachádza v lese pod Sitnom. “Určite to bude lepšie ako minulý rok, aj keď nepôjde o nejaký extrém. V priebehu týchto dvoch týždňov prestane kvitnúť lipa, čo je u nás taká posledná hlavná znáška. Minulý rok bol asi najhorší,” hovorí.
Závisí to však, samozrejme, od oblasti. Na juhu, kde boli včelstvá silnejšie a pripravenejšie na hlavné znášky, budú môcť včelári hovoriť o mierne nadpriemernom roku. “My sa však nachádzame vo vyššej oblasti a práve v čase, keď tu začalo všetko kvitnúť, prišlo veľké jarné ochladenie asi na dva, tri týždne. No a to je problém. Skutočne veľmi záleží na lokalite,” potvrdzuje odborník s tým, že tento rok uňho pravdepodobne nájdeme tri druhy - pastovaný z jarných kvetov, agátový a lesný.
Čo sa týka gaštanového, vďaka ktorému pred rokmi získal aj významné ocenenia, k tomuto druhu sa zatiaľ vyjadriť nevie. Minulý rok bol kritický a v ponuke mal iba dva druhy. Naopak, rok 2022 bol zas najlepší a podarilo sa mu vyrobiť presne deväť druhov. Priemerne ich však býva približne šesť. Vysvetľuje, že ceny, samozrejme, určuje podľa množstva. No keďže je táto práca z roka na rok náročnejšia a náklady sú vyššie, dole určite nepôjde, práve naopak.
Na otázku, čo robiť, aby boli včely zdravé, odpovedá, že treba neustále sledovať nové trendy. Včelárenie sa totiž rokmi mení, preto sa musí včelár prispôsobiť novým situáciám. Hlavným problémom je podľa neho klimatická zmena, ktorá vplýva na včely. Vidno to predsa aj tento rok - všetko začalo kvitnúť o mesiac skôr a celý rozvoj prírody, čo sa týka kvitnutia, bol posunutý. Preto je potrebné všetky zákroky včelstva prispôsobovať prírode.
Ako sa starať o zdravie včiel, si prečítajte na ďalšej strane:
“Pokiaľ ide o zdravie včiel, dosť ich ohrozujú invázne druhy, napríklad klieštik včelí. Bojujeme proti nemu už niekoľko desiatok rokov. Keďže v posledných rokoch začal roznášať rôzne vírusy, včelárenie je už zložitejšie ako kedysi a stáva sa aj náročnejším,” poznamenáva Holub. V súčasnosti sa veľa hovorí aj o sršňovi ázijskom, ktorý môže byť veľkým problémom. Ten je podľa odborníkov mimoriadne agresívny - neútočí len na včely, ale aj na ľudí a zvieratá.
Hoci sa na Slovensku zatiaľ nevyskytuje, je potrebné byť v pozore. Zaregistrovali ho už totiž v Maďarsku, v Česku, ale i v Rakúsku. Marian Holub verí, že sa k nám tak skoro nedostane. “Je to však asi len otázka času,” hovorí včelár, ktorý tento rok pripravil aj novinky. Prvýkrát vyskúšal vyrobiť mix včelích produktov, kde je do medu zamiešaný včelí peľ a propolis. Tiež bude novinkou materská kašička v mede a rovnako masť so včelím medom.
Sympatický včelár Marian Holub v roku 2022 v súťaži Najlepší slovenský med získal 1. miesto s gaštanovým medom. “Jednako preto, že je to druh medu, ktorý je aj v rámci celého Slovenska raritný. Mne osobne veľmi chutí a tým, že je naozaj vzácny, o to má pre mňa väčšiu cenu,” povedal nám pred časom. Po tomto víťazstve putoval jeho gaštanový med aj na medzinárodný včelársky kongres Apimondia do Čile. Tu zabojoval so sladkou konkurenciou z celého sveta.
Tento med komisia ocenila striebornou medailou a zaradil sa medzi najlepšie medy na celom svete. Za to, že sa môže venovať včelárstvu, vďačí aj svojmu otcovi, ktorý má na starosti logistiku balenia väčšieho množstva medu ročne, ktoré vyprodukujú. “Nemáme na to žiadne veľké prístroje, sme rodinné včelárstvo, takže všetko robíme ručne od umývania pohárov, plnenia i etiketovania, čo robí všetko ocino. Tiež vyrába lipové rámiky na sezónu. Kus roboty stojí práve na ňom,” uzatvára s úsmevom.