Výnimočná a netradičná výstava nesie názov Dva plus jeden. Jej hlavnou aktérkou je naša redaktorka regiónov Tatiana Michalková, o ktorej je známe, že si hlavu po náročnej práci "vetrá" krásnou záľubou - maľbou. Spolu s ňou na výstave predstaví svoju poéziu jej manžel, dlhoročný novinár Marián Michalko a jej brat, náš známy fotoreportér Jozef Fabo.

Ako nám prezradila Táňa, táto rodinná trojka vníma svoju nevšednú tvorbu, často odlišujúcu sa od obsahu, ktorému sa venujú v práci, ako únik pred svetom, v ktorom sa denne pohybujú. "My sme generácia novinárov, ktorá stále chodí do terénu a váži si priamy kontakt s respondentom, jednoducho, taká stará škola," prezradila nám Táňa, ktorá v našom denníku zastrešuje dianie predovšetkým v Trenčianskom kraji.

Táňa, ako ju familiárne oslovujú čitatelia a kolegovia, pracuje v médiách už od roku 1998. "Za ten čas som videla toľko násilia a nespravodlivosti, že maľovanie obrazov beriem ako relax, terapiu a útek do sveta plného farieb a ticha," hovorí. Aj preto najradšej maľuje vodu vo všetkých jej podobách, prírodu a staré domy.

"Maľovala som vždy. Už babka zvykla hovoriť, že mi stačilo strčiť do ruky farbičky a nevedela o mne celý deň. Skutočne intenzívne maľovať som však začala až potom, keď ma kliešť nakazil lymskou boreliózou a krátko nato som začala zle vidieť," hovorí maliarka, ktorej diagnostikovali nevyliečiteľný zelený zákal - glaukóm.

Jozef Fabo je Tánin brat a už dve desaťročia pracuje ako fotograf denníka Nový Čas. "O fotografovanie som sa začal zaujímať už ako dieťa. Skúšal som fotiť na starých fotoaparátoch na film, potom som sa viac -menej náhodou dostal do Nového Času a začal som fotiť profesionálne. Fotografovania nikdy nie je dosť, takže aj keď sa fotením živím, zároveň ho mám aj ako koníček," prezradil nám Jožko, ktorý na výstave predstaví svoje fotografie.

Pri fotení Jožka najviac fascinujú ľudia, ich oči, tváre, bezdomovci, deti v rómskych osadách. "Hlavne deťom sa v očiach odzrkadľuje celý svet a napriek ich veku doslova celý život," hovorí fotograf. Nezaujíma ho však iba výraz tváre, ale fotografiami mapuje životné príbehy ľudí. "Zaujíma ma čo ľudia, ktorých fotím zažili, príbehy bezdomovcov, ako a prečo sa dostali na ulicu. Ich život, emóciu, to čo oni vidia a cítia, ako myslia, to sa snažím zachytiť na fotografii," dozvedáme sa.

"Potom je tu úplne odvrátená strana môjho fotenia. Keď si chcem oddýchnuť od temných stránok života, fotím makro. Zaujíma ma svet makrofotografie. Keď odfotím predmet zblízka, zrazu dostane úplne iný rozmer a vidím aj to, čo dovtedy bolo ľudskému oku skryté," pokračuje Jozef.