Pre nákazu zatvárajú vojenské lesy: Uzavrieť dedinu a zakázať prejazdy, tvrdia domáci

Obyvatelia Plaveckého Štvrtku sú nákazou slintačky a krívačky nepríjemne zaskočení, nevedia, čo bude ďalej.

Podľa informácií ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka sa nákaza pravdepodobne dostala do chovu z farmy v maďarskej obci Levél, odkiaľ ju mohol priniesť pracovník približne 17. marca. Na farme v Plaveckom Štvrtku je vyše 3500 kusov dobytka, celý chov bude musieť byť utratený.
Obec teda začala okamžite konať.

“Zaviedli sme kontrolovaný vstup a výstup z obce cez dve dezinfekčné brány. Poľné a lesné cesty boli znefunkčnené,“ povedal nám starosta obce Plavecký Štvrtok Radoslav Benkovič. Stoja pri nich dobrovoľní hasiči a najväčšou výzvou bude podľa neho ich nonstop zabezpečiť. Najväčším problémom pri obsluhe sú podľa neho ľudské zdroje.

„Riaditeľ farmy Søren Gerber Nielsen veľmi citlivo vnímal diania na južnom Slovensku a snažil sa zabezpečiť chovy už vopred,“ pokračuje starosta. Takmer okamžite postavil pred farmu dezinfekčné brány a kontroloval každý vstup. Žiaľ, nepomohlo to.

Na farme pracujú  aj obyvatelia z Plaveckého Štvrtka, boja sa, či teraz neprídu o prácu. „Majiteľ farmy je veľmi ľudský človek, je to Dán, hovorí po slovensky a zapadol medzi Slovákov. Søren Nielsen je nielen v obci, ale aj v regióne veľmi nápomocný,“ potvrdil starosta. Bez jeho techniky pri povodniach by si to starostovia z okolitých obcí ani nevedeli predstaviť.

„Ľudia sú pri tomto dianí rozdelení. Hasiči čelia nadávkam a osočovaniu, niektorí sa ich pýtajú, prečo zdržujú motoristov,“ dodal. „Vnímam to ako tragédiu, nielen pre farmárov, ale aj pre chovateľov v obci, ktorí majú k zvieratám nejaký vzťah,“ hovorí ďalej starosta.

Kúsok od farmy býva rodina, ktorá tam aj priamo pracuje. Momentálne sú doma a znášajú to veľmi zle, keď sa včera dozvedeli, že aj u nich potvrdili nákazu. „My sme tam vyrastali a na farme robíme celý život,“ hovoria smutne manželia. Aká tam je situácia teraz, nevedia, onedlho tam však svojich kolegov pôjdu vystriedať. „Vôbec netušíme, čo bude s nami a s ďalším chovom,“ priznávajú.

Ľudia v samotnej obci ešte obmedzenia nepociťujú. Potvrdila to Milka (85) a Terka (72), ktoré išli z miestnych potravín. „Ja som prežila slintačku aj pre päťdesiatimi rokmi. Vtedy boli úplne zatvorené obce, strážili ich vojaci. Viem, že vtedy sa všetky zvieratá nezabíjali,“ hovorí Terka. „Podľa mňa by sa mali zabiť len tie choré. Ostatné by sa mali sledovať, či nákazu dostanú. Je tu 3500 kráv a denne odtiaľto odchádzali cisterny mlieka. Voľakedy tam bola ešte moja mama dojičkou,“ pokračuje Milka. 

Aj Vladimír si pamätá, že v minulosti bola dedina uzatvorená, keď sa vyskytla slintačka a krívačka. „Teraz by som tiež uzavrel dediny, a žiadne prejazdy áut dedinami,“ hovorí o riešení, ktoré by podľa neho pomohlo. Zatiaľ dopady nákazy necíti, ale vie, že to bude veľmi ťažké.