Detaily z nahrávania novej hymny: Čo prezradil fujarista Alexander (60)?

Fujara je unikátny slovenský nástroj, preto sa dostala aj do hymny. Alexander Králik, uznávaný výrobca fujár zo Zvolena, zorganizoval na nahrávanie šesťčlenný tím, z ktorého väčšina boli jeho bývalí žiaci. "Oskar Rózsa ma oslovil s tým, že by chcel do záveru hymny zakomponovať fujaru. Bolo to pre mňa prekvapenie, ale hneď som súhlasil,“ prezradil Králik.

Finálne nahrávky vznikli 20. novembra 2024 v evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici, keďže nahrávanie v pôvodne plánovanej Banskej Bystrici nebolo možné. „Dali sme dokopy chalanov, pripravili sa a nahrali sme záverečné tóny. Fujary, ktoré sme použili, boli aj z mojej dielne. V závere hymny znejú z fujár tóny G, H a D, ktoré sú v záverečnom G durovom akorde,” vysvetľuje Alexander Králik. Celé nahrávanie trvalo asi hodinu.

Králik opisuje spoluprácu s Oskarom Rózsom ako profesionálnu a bezproblémovú. „Oskar je profesionál, ale ani my nie sme amatéri. Vieme si zastať to svoje,“ hovorí. Žiadne vážne problémy počas nahrávania nevznikli. „Špeciálne sme sa na to nepripravovali, ale takéto spoločné fujarové rozfuky sme už robili na rôznych podujatiach,“ vysvetľuje.

Hudobník a dirigent Oskar Rózsa v dokumente o vzniku hymny hovoril, že mu “prišlo vnuknutie nápadu s fujarovou časťou odniekiaľ ´zhora´. „Hľadal som, ako tam dostať niečo, čo máme iba my. Prvé, čo človeku napadne, je fujara,“ potvrdil. Hymnu mixoval vo Viedni, ale možnosťou nahrávania bola aj Praha alebo legendárne štúdio Abbey Road v Londýne, kde nahrávali Beatles či Miro Žbirka.

„Prenájom štúdia len na samotnú mixáž je nesmierne drahý. Ľudia si neuvedomujú, aké náklady takéto projekty zahŕňajú,“ vysvetľuje Králik. Niektorí vytýkali Oskarovi Rózsovi, že za spracovanie novej hymny dostal takmer 50-tisíc eur. „Málokto si však uvedomuje, čo všetko tieto peniaze pokryli – od prenájmu priestorov cez honoráre hudobníkom, cestovné až po mixovanie skladby v zahraničí,“ tvrdí Králik.

Pridanie fujary do hymny vyvolalo rôzne reakcie. Niektorí ocenili moderné spracovanie a originalitu, iní s tým nesúhlasia. „Pýtali sa prečo práve fujara. Prečo nie husle, gajdy alebo iný nástroj,“ hovorí Králik. Ľudia podľa neho nepochopili, že fujara je jedinečná pre Slovensko. “To, že Oskar zvolil práve ju, bol výborný nápad,“ zdôrazňuje.

Nová verzia hymny podľa autorov zdôrazňuje jedinečnosť slovenského kultúrneho dedičstva. „Som hrdý, že som sa mohol spolu s mojimi priateľmi podieľať na niečom tak výnimočnom,“ pridáva sa aj Králik.

Niektorí kritici tvrdia, že fujary v hymne pripomínajú znelku známej televíznej šou Farma. Alexander Králik to ani neberie vážne. „Fujary v znelke Farmy sú podľa mňa syntetizované, nie autentické. Možno to niekomu príde podobné, ale hymna je úplne iná – ide o skutočnú, živú hudbu,“ hovorí.

Český skladateľ Varhan Orchestrovič Bauer vytvoril vlastnú verziu hymny a tvrdí, že je lepšia ako Rózsova. Králik však nesúhlasí. „Varhan Bauer spravil paškvil. Jeho verzia je preplnená nástrojmi, nerozumiete, čo ktorý hrá. Tá ´čardášová´časť to úplne zdehonestovala. Dedinská dychovka by to zahrala lepšie,“ hovorí otvorene.

Traja z fujaristov, ktorí nahrávali hmynu, sa predstavili aj počas novoročného koncertu Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute. Alexander Králik to opisuje ako nezabudnuteľný moment. „Orchester nás vítal potleskom a tradičným klepaním slákom o husle. Cítili sme sa ako ich rovnocenní kolegovia,“ usmieva sa spokojne.