Úžasný objav! Tajomstvo Matúša Čáka Trenčianskeho odhalené! Nájdu aj jeho hrob?

Archeológ Juraj Malec potvrdil, že sa kopalo v Panskej kaplnke, ktorú vystavala cisárovná Barbora Celjská na hornom hrade. "Sondu sme situovali v severnej časti lode za účelom overenia stavu krypty, ktorá bola zachytená už v roku 1955," hovorí.

Počas hĺbenia archeológovia zachytili aj vrstvy zo stredoveku, z čias od 12. do 14. storočia. "Boli z dvoch hlavných horizontov, približne z obdobia pred a po Matúšovi Čákovi, respektíve keď bola veža polovičná a keď bola taká, aká je dnes," hovorí J. Malec.

Čo je fascinujúce, v hĺbke približne troch metrov objavili archeológovia zvyšky po osídlení Keltov. "Kelti mali hradisko v Čerešňovom sade hneď vedľa hradu a tým, že sme zachytili takúto kultúrnu vrstvu v priestore kaplnky vieme, že to hradisko siahalo až na hradnú skalu," potvrdil Juraj Malec.

V tom čase ešte na hradnej skale neboli kamenné múry, nachádzalo sa tu ale opevnenie ešte z doby bronzovej, ktoré zrejme neskôr využili aj samotní Kelti.

J. Malec vraví, že čakal, že v týchto miestach skôr nájdu pozostatky z doby bronzovej. "Keltov som teda nečakal, ale nebol som zas až tak veľmi prekvapený, nakoľko sme vedeli, že veľké hradisko mali v Čerešňovom sade a pred štyrmi rokmi sme tam skúmali obetisko z tohto obdobia," upresnil archeológ Trenčianskeho múzea.

Po Keltoch našli na hrade archeológovia fragmenty keramiky. "Nebol tam veľký priestor. Sonda sa zužovala, ale vo vrstve, ktorú sme preskúmali aj na tom neveľkom kúsku, sme zachytili pekne zdobenú keramiku a kosti," konštatuje Juraj Malec.

Kosti boli zvieracie a šlo o zbytky stravy, ktorú jedli Kelti. Archeológovia však objavili nielen stopy po Keltoch, ale zistili aj to, čo mával najčastejšie na stole samotný Matúš Čák Trenčiansky.

"Pred výstavbou kaplnky sa skúmané miesto nachádzalo tesne pod prevetom, teda stredovekým záchodom, takže okrem prirodzeného záchodového materiálu tadiaľ padali dole napríklad aj zvyšky z pokrmov," upresnil Juraj Malec.

Do dnešných čias sa tak zachovali kosti z jedál, ktoré panstvo hádzalo do prevetu a vďaka tomu archeológovia vedia, čo sa najčastejšie na hrade jedávalo.

"Kosti, ktoré sme našli pochádzajú podľa nálezov zo 14. storočia, teda z obdobia, kedy žil Matúš Čák a za mňa je pravdepodobné, takmer isté, že tie kosti pochádzajú taktiež z jedla, ktoré jedával Matúš Čák Trenčiansky," hovorí J. Malec.

Matúš zjavne nebol žiadny vegetarián. Išlo o mäsité pokrmy od hovädziny, cez bravčové mäso, až po hydinu. "Iba v rámci našej sondy sme tam našli približne tisíc kostí, ale musíme rátať, že to tam padalo možno sto rokov."

Aktuálne je výskum pozastavený. "Musíme ešte vykopať archeologickú sondu v priestoroch sakristie a dostať sa až na skalu. Musíme tiež domurovať podkopaný múr," upresnil Juraj Malec.

Práve podkopaný múr svedčí o tom, že v minulosti na hrade hľadali stratený poklad Matúša Čáka Trenčianskeho! "V sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia hľadali v krypte tajný prechod do ďalšej miestnosti a podkopali múr, ktorý rozdeľuje presbytérium a sakristiu," upresňuje.

Tajný poklad aj hrob Matúša Čáka hľadali v minulosti v rôznych častiach hradu. Vďaka kusu vypadnutého muriva si predchádzajúca generácia bádateľov myslela, že práve tu sa nachádza tajná chodba.

Bohužiaľ tým, že kopali z krypty podkopali aj múr, ktorý bol vtedy posadený na pevných vrstvách. Aktuálne sa nachádza vo vzduchu a bude ho treba na jar domurovať.

J. Malec predpokladá, že tu hľadali práve poklad Matúša Čáka. "Zaiste áno. V období 20. storočia sa žiaľ hľadali poklady a nedbali na to, aké to bude mať následky pre budúce generácie."

Existenciu tajného pokladu, či samotného hrobu Matúša Čáka archeológ nezavrhuje. "K Matúšovi Čákovi existuje množstvo legiend a povestí. Podľa nich má byť jeho telo v troch truhlách, zlatej, striebornej a medenej, traduje sa i legenda o tajnej chodbe vysekanej do skaly, ktorú je ťažko nájsť."

"Aj keď sa za stáročia tieto legendy podarilo veľmi nafúknuť, je isté, že Matúš Čák niekde pochovaný byť musel. Nakoľko bol exkomukovaný, nepredpokladá sa, že by bol pochovaný pri kostole na svätej pôde. Ale keďže mal svojich verných prívržencov aj medzi duchovenstvom, nie je vylúčené, že nakoniec spočinul pri kostole v Trenčíne, prípade v blízkom okolí," zdôrazňuje J. Malec.

"Takže ja si myslím, že ten hrob ešte stále nebol objavený a niekde je. Môže byť napríklad niekde primurovaný neskoršou zástavbou," uzavrel J. Malec.

Matúš sa narodil do rodu stredovekej uhorskej šľachty. Čákovci mali vysoké postavenie na kráľovskom dvore, Matúšov otec Peter bol župan a palatín, dedo kráľovský pokladník. Prvýkrát Matúša spomínajú historické záznamy v roku 1291.

V tomto roku na príkaz kráľa zasiahol proti synom magnáta Henricha z Kyseku, dobyl Bratislavský hrad a stal sa tam županom. A stúpal kariérne stále vyššie. Podarilo sa mu získať hodnosť kráľovského koniarnika a už v roku 1296 sa stal uhorským palatínom, teda druhým najvyšším mužom v kráľovstve.

V tej dobe získal aj Trenčiansky hrad, ale nebol to len hrad. Majetky, ktoré za života nahromadil, boli obrovské, patrili medzi ne celé dediny, hrady, panstvá. Územie, ktoré ovládal, volali Terra Mathaei, teda Matúšova zem. Hovorí sa až o päťdesiatich hradoch a stovkách dedín, miest a mestečiek, ktoré vlastnil.

Matúš sa preslávil aj svojou krutosťou. Majetkov sa často zmocňoval násilím, nerozpakoval sa kvôli nim zabíjať. Keď však siahol na cirkevné majetky, vynieslo mu to nenávisť kléru a samotného pápeža, uvrhnutie do kliatby a exkomunikáciu.

Matúš Čák zomrel 18. marca 1321 ako 61-ročný na hrade v Trenčíne. Už vtedy sa objavili fámy o tom, že ho pochovali aj s jeho pokladom mimo hrad. Keďže bol hrad v tom čase obliehaný nepriateľskými vojskami, telo Matúša Čáka mali dostať z hradu preč práve tajnými chodbami, ktoré vraj spájali hrad s okolím.

V dvadsiatom storočí sa dokonca v tlači objavila informácia o štvorici trenčianskych gymnazistov, ktorí mali natrafiť na tajnú chodbu niekedy okolo roku 1913. V nej údajne našli zbrane aj kožený vak so starým vínom. Nájdené veci mali skončiť v Budapešti, písomný záznam o nich sa však nezachoval.

Či sa však hrob a tajný poklad nachádza na hrade, alebo niekde v tajných chodbách pod ním, sa doteraz zistiť nepodarilo. Isté je, že o takomto objave snívajú celé generácie Trenčanov už dlhé stáročia.