Už tento víkend si pospíme o hodinu kratšie: Viete, prečo posúvame hodinky práve o 2. hodine?

Prvýkrát v histórii pokusne zaviedli niektoré krajiny letný čas počas prvej svetovej vojny, napríklad Švédsko, Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. V novodobej histórii ho začali uplatňovať Taliansko od roku 1966, Grécko (1971), Španielsko (1974) a Francúzsko (1976). V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva.

Československo zaviedlo letný čas v roku 1979, okrem iného aj v očakávaní energetických úspor. Letný čas sa začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 počas posledného marcového víkendu, končil sa v posledný septembrový víkend. Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na 2. hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.

V súčasnosti prínosom letného času nie sú energetické úspory, ale efektívne využívanie denného svetla. Preto sa tiež letný čas v angličtine označuje termínom Daylight Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo). Letný čas mal od počiatku aj odporcov. Viaceré občianske i politické iniciatívy žiadali jeho zrušenie, pričom uvádzali najmä zdravotné dôvody či negatívny vplyv na koncentráciu.

Na základe verejného prieskumu navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Európsky parlament (EP) tento návrh schválil 29. marca 2019 s tým, že sa európske štáty dohodnú, ktoré časové pásmo si nechajú celoročne. Vzhľadom na problémy, ako brexit, pandémia COVID-19 či vojna na Ukrajine však diskusia o téme nepokračuje. V roku 2024 oživilo túto iniciatívu asi 67 poslancov EP.

Je možné, že už od budúceho roku upustia od letného času Spojené štáty americké. Zodpovedajú tomu vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý označil letný čas za nepohodlné a finančné náročné opatrenie.