Uplynul rok od smrti profesora Krčméryho: Neuveríte, ako dnes vyzerá jeho hrob!

Vladimír Krčméry bol slovenský vedec, lekár, epidemiológ a univerzitný profesor. Bol tiež odborníkom na tropickú medicínu, onkológiu a infektológiu, zakladateľom zdravotníckych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách. Stal sa aj prvým Slovákom, ktorého zaočkovali proti vírusu COVID-19.

Otec štyroch detí náhle zomrel 20. decembra na infarkt myokardu. Mal iba 62 rokov. Na poslednú rozlúčku s výnimočným Slovákom, ktorá sa konala 29. 12. v kostole sv. Vincenta de Paul, prišlo mnoho známych osobností aj politikov.

Profesor je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave, hneď vedľa svojho otca. Jeho hrob však aj dnes vyzerá presne tak isto ako vlani. Pomník by ste hľadali márne. Zdobí ho len prostý drevený kríž s menom a pár vencov. „Hrob musí zhruba rok od uloženia ostatkov do zeme tzv. sadnúť a obyčajne v horizonte rok-dva od uloženia ostatkov sa začnú robiť hrobové úpravy - pomník a podobne. Je to bežná prax, preto, aby sa rakva s ostatkami a zem, ktorou je zaťažená, dostali do optimálnej pozície. Hovorí o tom aj zákon o pohrebníctve a tento fakt je daný aj praxou v pohrebníctve," objasnila etnologička Katarína Nádaská.

Na profesora Krčméryho spomína aj moderátor Vilo Rozboril. Pred pár dňami zavesil na svoju facebookovú stránku príspevok s ich poslednou spoločnou fotkou, ktorá vznikla iba pár dní pred nečakaným odchodom profesora. „Rád som si dnes trochu zaspomínal V siedmom nebi na Vladka Krčméryho. Človeka, ktorý pre ubiedených ľudí nielen na Slovensku urobil veľa. Na môjho vzácneho priateľa," napísal v príspevku moderátor.

Aj takmer rok po úmrtí boli práca a úsilie profesora Krčméryho ocenené. Zhruba mesiac naspäť, 12. novembra 2023, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Chovanec v zastúpení ministra Juraja Blanára odovzdal za mimoriadny prínos pri šírení dobrého mena Slovenskej republiky a značky SlovakAid v zahraničí pamätnú plaketu štvorici ocenených. Plakety si prevzali Andrea Najvirtová (Človek v ohrození), Šárka Petrová (Shingala Azad) a Peter Hulényi (MZVEZ SR). Ocenenie získal in memoriam aj profesor Vladimír Krčméry (Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety).

Jeho smrť bola nečakaná a šokujúca zároveň, keďže mal iba 62 rokov. Aké mal ešte plány, o čom sníval, že bude robiť na dôchodku?

Odpovedá syn profesora Michal: „Dôchodok si určite predstavoval podobne ako svoj dovtedajší život. Tešil sa však, že bude môcť viac času venovať tomu, čo považoval za dôležité (terénna medicína), a menej tým, ktoré ho najmä zaťažovali (byrokracia). Ešte pred pár rokmi, keď bol pri lepšom zdraví, často sníval o tom, že ešte nejaký čas na dôchodku by strávil ako lekár na klinike v Keni alebo J. Sudáne. Okrem toho sa tešil na rybárčenie a čas s rodinou. Ako jeho vnúčatá rástli, trávil s nimi viac času, najmä v prírode. Na jeseň sa mu veľmi páčilo bicyklovanie s celou rodinou alebo stanovačka na záhrade s vnúčatami. Od blízkeho spolupracovníka tiež vieme, že ako milovník hôr túžil ísť do Vysokých Tatier na Zelené pleso.“