Do týchto extrémne luxusných škôl chodia aj Slováci: Ako to tam vyzerá, a čo sa tam učí?

Zobudíte sa a zdvihnete na posteli. Cez velikánske okno sa vaše oči, ešte zalepené od spánku, pokochajú čarokrásnym pohorím, ktoré leží pár kilometrov od vás. Dole na terase sa nachádza bazén aj rozsiahly priestor na sedenie s rovnakým výhľadom. Bude to príjemný deň.

Nie, neubytovali ste sa v päťhviezdičkovom hoteli. Chodíte na gymnázium Beau Soleil – v slovenčine Krásne slnko – v dedine Villars-sur-Ollon uprostred švajčiarskych Álp. Školské zariadenie, kde absolventi môžu získať medzinárodnú maturitu, si však kladie drsné podmienky.

Dostať tam svoje dieťa vôbec nie je jednoduché, ide o naozajstnú prekážkovú dráhu. A keď ho nakoniec prijmú, budete musieť zaplatiť školné, za ktoré by ste si mohli v Bratislave kúpiť menší dvojizbový byt.

Pôvodný a kompletný článok z týždenníka PLUS 7 DNÍ!

Podávanie žiadostí prebieha v piatich etapách. Najprv zľahka – musíte vyplniť formulár, ku ktorému treba priložiť vysvedčenia za posledné dva roky aj podrobný motivačný list. Ten musí napísať váš potomok, nie vy.

Nesmie chýbať ani odporúčanie jeho bývalej školy. Pozor, neposkytujete ho vy, ozvú sa im ľudia z Beau Soleil. Potom príde na rad prvá platba – poplatok za prihlášku vo výške tritisíc švajčiarskych frankov, v prepočte 3 100 eur. Ide o nevratnú sumu, kto neuspeje, o peniaze príde.

Pri štvrtej etape chcú predstavitelia gymnázia spoznať vaše dieťa. Najlepšie osobne, ale dá sa to aj online. Neminú ho ani dve skúšky, a to z angličtiny a matematiky. Po tomto dlhočiznom procese nastáva kruciálna fáza – škola sa rozhodne, či vašu ratolesť prijme alebo nie.

„Úspešnosť výrazne kolíše. U mladších študentov je pomerne vysoká a s pribúdajúcim vekom klesá, najmä vzhľadom na vysoký dopyt po dvoch či troch najvyšších ročníkoch. Úlohu zohráva pôvod žiakov, keďže cieľom je udržať maximálne desať percent študentov jednej národnosti,“ uviedla pre PLUS 7 DNÍ Eva Ghewij, riaditeľka marketingu a prijímacieho oddelenia.

Ak dostanete list s kladným stanoviskom, nastane čas radosti a úhrady prvého školného. Väčšine ľudí suma vyrazí dych – vyše 131-tisíc eur. Nie je to však všetko. K tomu treba pripočítať aj ročné výdavky na kultúrne či športové akcie na úrovni 25-tisíc eur či poplatok 7 500 eur za výlet v zahraničí, no na začiatku aj jednorazovú platbu 6 700 eur za školskú uniformu alebo 15-tisíc eur ako depozit.

Náročné výberové konanie úspešne absolvujú aj našinci. „Pravidelne vítame študentov z vašej krásnej krajiny, budúci rok budú súčasťou našej komunity traja slovenskí žiaci,“ potvrdila Ghewij.

Vedenia Beau Soleil sme sa opýtali, ako reagujú na kritiku, podľa ktorej je ich zariadenie prístupné len pre extrémne bohatých ľudí a neponúka možnosti sociálneho premiešavania. „Uvedomujeme si, že naša škola predstavuje významnú investíciu. Našou úlohou je poskytovať výnimočné vzdelanie, ktoré jej zodpovedá,“ povedala Ghewij.

Ako vyzerá protihodnota školného? Gymnázium kladie dôraz na rôznorodosť komunity, v ktorej žijú žiaci z vyše päťdesiatich krajín. Predstavujte si to ako prípravu na najvyššie spoločenské kruhy, budovanie vzťahov. „Študenti Beau Soleil rozvíjajú hlboké pochopenie svojej budúcnosti ako globálnych občanov, búrajú bariéry a dúfame, že dláždia cestu k lepšiemu svetu pre mladých ľudí aj budúcich lídrov,“ dodala riaditeľka marketingu.

Samozrejme, nemusíte sa báť preľudnených tried, v ktorých sa deti len ťažko sústredia. V Beau Soleil je pomer učiteľov a študentov jeden ku štyrom. Programy tak prispôsobujú individuálnym potrebám a preferenciám, každý študent dostáva správnu úroveň výzvy a podpory. „Môžu využívať aj poradenstvo špecializovaného mentora a odborné rady tímu akademických poradcov,“ sľubuje.

Nejde však o jediné vzdelávacie zariadenie tohto druhu vo Švajčiarsku. V krajine čokolády sa totiž nachádzajú najdrahšie gymnáziá na svete. Rovnakú úroveň školného majú napríklad školy Rosey, Institut auf dem Rosenberg, Aiglon College a Lyceum Alpinum Zuoz.

Aj týmto inštitúciám sme sa ozvali. Všetky sa správajú tajuplne. Z piatich spomínaných oslovených nám odpovedali iba dve. Po dôkladnom preverení, pre koho píšeme, čomu sa zvyčajne venujeme a aký má byť motív článku, sa Beau Soleil rozhodlo vyjadriť, no Rosey nás slušne odmietlo.

„Najlacnejšie“ školné ponúka Lyceum Alpinum Zuoz – od 94-tisíc eur. Prostredie ani vzdelávací program však nezaostávajú. Vo všetkých týchto zariadeniach sa štúdium ani zďaleka netočí iba okolo klasických prednášok. Športové aktivity, vedecké krúžky, kultúrne akcie a rôzne výlety, či už do hôr, alebo do zahraničia, sú všadeprítomné.

Žiaci veľmi skoro objavujú aj svet biznisu. „Naše programy umožňujú študentom získavať praktické podnikateľské skúsenosti v oblastiach, ako je marketing, elektronický obchod a vývoj produktov. Okrem iných projektov je naša nezisková kávová spoločnosť 17g Specialty Coffee, ktorú riadia študenti, popredným príkladom toho, ako môžu praktické poznatky rozšíriť študijné obzory žiakov,“ doplnila Ghewij.

Vo Švajčiarsku či inde zostáva otázne, či vysoké školné reálne zodpovedá lepšej kvalite vzdelávania alebo ide aj o prejavovanie sociálneho statusu rodičov. „Na Slovensku sme zistili, že v priemere nie sú zásadné rozdiely vo výsledkoch žiakov po­dľa toho, či ide o verejné, cirkevné, alebo súkromné inštitúcie, ktoré majú oveľa vyššie zdroje na študenta,“ vysvetlil Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy.

Dá sa na to však pozerať aj opačne – z pohľadu platiacich rodín. „Keďže rodičia sú ochotní platiť za toto drahšie vzdelanie, tak to pre nich očividne má prínos. Jeho súčasťou pokojne môže byť aj sociálny status. Veľa vecí, ktoré ľudia bežne kupujú a spo­trebúvajú, je hlavne o tomto,“ priblížil Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Podobné drahé školy sa mu nezdajú zvláštne. V každom segmente hospodárstva existujú podľa neho prémioví klienti, ktorí si chcú priplatiť za niečo navyše. „Dôležité je, aby rástla životná úroveň a kvalita služieb pre všetkých, čo je úplne zlučiteľné s existenciou majetnejších zákazníkov. Dokonca často ide o nutnú podmienku rozširovania inovácií a kvality. To, čo bolo kedysi luxusom pre bohatých, je aj vďaka ich investovaniu a priplácaniu už štandardom pre väčšinovú populáciu,“ uzatvára Chovanculiak.