Jasný odkaz odborníkov arcibiskupovi Oroschovi: S deťmi treba rozprávať o sexe

Tvrdí dokonca, že je to vlk v ovčom rúchu. A to napriek tomu, že s knižným titulom talianskych autorov prišlo na trh vydavateľstvo, ktoré sa hlási ku kresťanskej vierouke a obaja autori sú uznávaní psychológovia. Či môže byť kniha pre deti či rodičov nebezpečná, sme sa pýtali pedagógov a psychológov.

Biskup vo svojom vyhlásení ku knihe uviedol, že jednou z úloh biskupa je bdieť a včas reagovať na dianie v spoločnosti v zhode so zjavenou Božou pravdou. Keďže je členom Komisie pre katechizáciu a školstvo pri Konferencii biskupov Slovenska, leží mu na srdci výchova a vzdelávanie našej mládeže.

„A práve preto v súlade s hlasom svojho svedomia vyjadrujem znepokojenie nad knihou Láske sa treba učiť, ktorej autormi sú Ezio Aceti a Stefania Caglianiová. Vnímam v nej podprahové podsúvanie prvkov LGBT ideológie, ako aj predčasnú sexualizáciu detí vo veku od 4 do 7 rokov,“ povedal arcibiskup Orosch a vydal zákaz na používanie knihy v Trnavskej arcidiecéze. Mimochodom, knižka je v obchodoch takmer vypredaná.

„Podľa mňa je sexuálna výchova nesmierne dôležitou a často najviac zanedbávanou  súčasťou výchovy,“ hovorí  psychoterapeut Martin Zikmund s tým, že podľa výskumov sa väčšina detí o sexualite dozvedá najskôr od kamarátov, potom z pornografie, potom z vlastnej skúsenosti a až nakoniec od rodičov a v škole.

Podľa neho práve upieranie včasných informácií o sexualite vedie k tomu, že sa deti ľahšie stávajú obeťami sexuálnych predátorov a sú náchylnejšie k pohlavnému zneužívaniu, napríklad kňazmi, rodinnými príslušníkmi či staršími deťmi. Môžu dokonca trpieť vážnymi psychickými problémami, ak sa včas nedozvedia  čo je to menštruácia alebo ejakulácia

Úlohou sexuálnej výchovy je podľa psychoterapeuta pomôcť deťom vnímať sexualitu ako prejav zdravia, ako to definuje aj Svetová asociácia pre sexuálne zdravie (World Association for Sexual Health – WAS). Tá má pre normálne sexuálne správanie štyri kritériá - vzájomný súhlas, zachovanie súkromia, primeraný vek zúčastnených a nenarušenie telesnej integrity organizmu.  

„Sexuálna výchova musí začať už v ranom veku, pretože sexuálne správanie detí začína už od miminiek. Aj malé bábätká „masturbujú“, šokuje Zikmund. „Ide len o dotýkanie sa vlastných  pohlavných orgánov, pretože to na ne pôsobí upokojujúco,“ dodáva s tým, že chlapci majú erekciu veľmi skoro, dokonca už v maternici a bez akéhokoľvek vysvetlenia je pre nich zmena veľkosti ich penisu nezrozumiteľná a začnú si hľadať vlastné vysvetlenia. „Preto by rodičia mali byť prví, ktorí deti o sexualite informujú, a to priebežne, opakovane a primerane veku dieťaťa,“ zdôrazňuje psychoterapeut a dodáva, že vo svete sú na tekéto priebežné vzdelávanie detí k dispozícii systémy sexuologických publikácií pre verejnosť, ktoré postupne a vhodnou formou prehlbujú informácie o sexualite. „Táto publikácia dvoch talianskych psychológov je jednou z nich, hoci vďaka vzdelaniu a praxi autorov je primárne zameraná na deti vyrastajúce v kresťanskej viere,“ dodáva Zikmund.

Vo veku od 4 do 7 rokov podľa psychoterapeuta deti kladú obyčajne otázky zamerané na vypozorovanú odlišnosť dievčatiek a chlapčekov, na vlastný pôvod, prípadne pôvod mladšieho súrodenca. „Presne na tieto otázky sa publikácia snaží odpovedať,“ uzatvára psychoterapeut.

Uznávaný pedagóg a psychológ Miron Zelina hovorí, že už  trojročné  deti  sa  pýtajú, prečo nie  sú rovnakí  chlapci a  dievčatá,  ako prišli na  svet  a  podobne. „Rodič môže  vysvetliť, že ich priniesol  bocian, ale vlastne klame a tak učí  deti, že netreba  brať  všetko, čo povedia rodičia, ako svätú pravdu,“ vysvetľuje pedagóg s tým, že ak rodičia odmietnu odpovedať a uzavrú tému slovami „to ti vysvetlím, keď  budeš starší", to zvedavé dieťa neuspokojí. Pátra, hľadá  odpovede, v televízii i v počítači. Zaujíma ich  to, najmä keď je to také tajomné.

„Rodičom, ktorí  sú v  rozpakoch,  ako odpovedať  deťom na otázky sexuality, táto kniha  môže dobre  pomôcť,  v 3. – 6. roku netreba ísť do detailov, stačí keď  dieťa  pochopí  základné  anatomické a fyziologické  znaky  a procesy,“ hovorí pedagóg. 

Deti sa už  v predškolskom veku hrajú na mamu a otca, to je dobrá príležitosť hovoriť  s  nimi  o spolužití, rodine, láske a aj sexualite.  V našich školách sa vo vyšších ročníkoch žiaci učia o sexualite na hodinách biológie  aj v prierezovej  téme sexuálna výchova.

Rodiny, ktoré sú založené skôr puritánsky, budú hovoriť s deťmi o téme sexualita opatrnejšie a v neskoršom veku detí, ako rodiny s voľnejšou  výchovou, komunikáciou, kde intimita nie je tabu. „Nedá sa povedať,  čo je lepšie  - kultúra rodiny, rodinných  vzťahov sa buduje v interakcii a je zaujímavé, že je dosť nemenná,“ zamýšľa sa Zelina. Dôležité  ale podľa neho je, aby sa v rodine veľa hovorilo,  aby všetci cítili, že im záleží na každom členovi  rodiny a  na  tom, aby tam boli  pozitívne  citové vzťahy. Potom nehrozia  psychické poranenia dieťaťa pri rozhovoroch na  tému  sexuality.