Slovenská tradícia: Škáry v domoch vypĺňali aj machom

Zachráňme Chamkovu stodolu – symbol Horehronia! Tak sa volá zbierka na revitalizáciu výnimočnej drevenice, ktorú zorganizovala Krajská organizácia cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus a Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Horehronie. Už v týchto dňoch je vyzbieraný viac ako päťnásobok potrebnej sumy, to znamená, že namiesto postačujúcich 1500 sa získalo až 8000 eur! Podľa iniciátorov zbierky bolo podstatné, aby sa revitalizácia stihla ešte pred zimou. Bez novej strechy by totiž objekt ďalšiu zimu neprežil.

Tento príbeh má však pozitívny koniec. Chalúpka, je vďaka dobrovoľníkom, ale aj odborným tesárom, pred nadchádzajúcou zimou zachránená. „Už sa nemôže stať nič zlé, strešné šindle sú vymenené. Teraz v poriadku prečká zimu, a na jar sa dokončí všetko potrebné,“ opisuje Jarmila Oceľová z OOCR Horehronie. Profesionálni tesári sa pri opravách snažili zachovať čo najviac pôvodného dreva, niekedy vymenili len jeho určitú časť. „Volajú to tesárska chirurgia,“ dodáva Oceľová.

Názov Chamkova stodola je zavádzajúci. „Ona sa síce nazýva stodola, ale ide o klasickú drevenicu. V stodolách sa nebývalo a nemali ani okná,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. Unikátna je najmä svojou polohou. „Nachádza sa v náručí prírody s nádhernou panorámou, z ktorej vidieť Kráľovu hoľu. Nie je zastavaná radovou zástavbou, a tým vyniká jej jedinečnosť,“ dodáva etnologička.

Chalúpku pred zimou zachránili aj na hriňovských lazoch Štoliansko. „Dom bol postavený v roku 1914 a volali ho Do Gazdov. Žil v ňom tesársky majster Ján Hronček, ktorého prezívali Gazda, s manželkou a štrnástimi deťmi,“ hovorí Ľukáš Jurčo z OZ Krnofeľ.

Občianske združenie začalo s prácami na chalúpke Do Gazdov už na jar, pričom tohtoročnú sezónu ukončili minulý víkend. „Zabezpečili sme najkritickejšie miesta na streche a úplne deštruované časti zrubu sme vymenili za nové prvky. Na budúci rok nás už nečakajú len záchranné práce, ale napríklad aj práce na interiéri. O takomto čase by to už malo byť hotové,“ kalkuluje Jurčo.

Aby sa mohlo hovoriť o skutočnej revitalizácii, musia byť, podľa etnologičky Nádaskej, použité nielen pôvodné materiály, ale aj techniky. „Kedysi sa napríklad drevenice zatepľovali machom, ktorý bolo potrebné obnovovať,“ dodáva.

„My razíme teóriu, že v objekte nechceme mať nič moderné, takže aj rekonštrukcia prebieha pôvodnými remeselnými postupmi a materiálmi,“ potvrdzuje teóriu Jurčo. No a ako je to s machom? „Pri skladaní zrubu vznikalu medzi drevami medzery. Špáry sa museli utesniť väčšinou vykresanými drevenými žrdkami, no tie najjemnejšie sa vypchávali machom,“ dodáva člen OZ Krnofeľ, ktorý tvrdí, že aj keď pôvodný mach v drevenici z roku 1914 ostal, bude potrebné doložiť aj nový.

Rekonštrukcie sa dočkal aj unikátny domček z prelomu 19. a 20. storočia v najvýchodnejšej obci Prešovského samosprávneho kraja, v Novej Sedlici v okrese Snina. Ten sa vďaka svojej výnimočnej podobe s domom z legendárnej znelky, pýši titulom Domček Deduška Večerníčka.

Chalúpku, ktorá je jednou z posledných objektov ľudovej architektúry svojho druhu, bolo dokonca potrebné aj rozložiť a nanovo poskladať. „Rekonštrukcia trvala 4,5 mesiaca. Spravili sa aj hlinené omietky a slamená strecha,“ povedal pre RTVS zhotoviteľ rekonštrukcie Dušan Žipaj. Pri rekonštrukcii bolo dôležité, aby sa zachovala práve unikátna strecha. „Je to posledný objekt svojho druhu, ktorý je na území Prešovského samosprávneho kraja zastrešený slamenou krytinou a je mimo skanzenu,“ pre TASR ozrejmil Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu Prešov.

Opravy sa uskutočnili s podporou RTVS, ktorá v ňom plánuje zriadiť aj stálu expozíciu. Tá by mala, podľa riaditeľa štúdia RTVS Košice Jozefa Puchalu, návštevníkom priblížiť večerníčky Československej, ale aj Slovenskej televízie.

Tradičné ľudové domy sú dnes mimo skanzenov veľkou vzácnosťou. „Za posledných päťdesiat rokov sa slovenský vidiek veľmi zmenil. Dreveníc bolo predtým podstatne viac. Majitelia ich však vnímali ako niečo prekonané, preto ich búrali a stavali namiesto nich iné typy domov,“ vysvetľuje Nádaská.

Zlom vo vnímaní stavieb ľudovej architektúry nastal v 70. rokoch 20. storočia. Ľudia si postupne začali uvedomovať, aké sú drevenice nadčasové. „Aj mnohí moderní stavbári používajú technológie ako je napríklad zatepľovanie ovčou vlnou. Ukazuje sa, že nie všetko, čo je staré, je aj prekonané. Už aj vtedy sa totiž stavali domy, v ktorých sa dalo žiť celoročne, pričom sa stavali s rešpektom ku klimatickým a geografickým podmienkam, ktoré na Slovensku máme,“ dodáva etnologička.