Trenčiansky HRAD v minulosti viackrát VYHOREL. Teraz sa sem HASIČI VRÁTILI

Podľa zástupcu riaditeľa Trenčianskeho múzea Tomáša Michalíka niet v slovenskej histórii hradu, ktorý by nevyhorel. "Trenčiansky samozrejme nebol výnimkou. Dva najvýznamnejšie roky, keď podľahol požiaru boli roky 1528 a 1790," povedal Michalík.

V prípade Trenčianskeho hradu hrozia pri prípadnom požiari komplikácie s vodou, prístupom a návštevníkmi, počas bežnej prevádzky. "Preto sa tu rozhodol Hasičský a záchranný zbor zrealizovať cvičenie a nácvik hasenia požiaru na Matúšovej veži. Takéto cvičenia tu bývajú približne každé 4 roky," povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko. Na hrade sú podľa neho umiestnené v najkritickejších miestach požiarne hlásiče, pričom sa pravidelne vykonávajú aj ich revízie.

Pri simulovanom požiari hradu sa mal oheň rozšíriť z najvyššej Matúšovej veže. Tú si hasiči vybrali preto, že ide o najťažšie dostupný objekt na hrade. Dnu sa dostali cez Južné opevnenie, čo je nový vstup na hrad a odtiaľ ťahali hadice až na horný hrad. Rastislav Guga, hasič, záchranár a špecialista z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne hovorí, že hasiči už na Trenčianskom hrade absolvovali dve cvičenia, reálny zásah našťastie ani jeden.

"Išlo o previerkové cvičenie. Jeho cieľom bolo preveriť dojazdové časy hasičskej techniky, nástupné miesta a plochy na odstavenie techniky, taktiku vedenia zásahu vzhľadom na efektivitu, uhasenie požiaru, či časový aspekt. Pri hasení takýchto objektov musíme ale brať ohľad aj na to, aby sme pri hasení spôsobili hasiacou látkou, v tomto prípade vodou, čo najmenšie škody na pamiatke," vysvetlil Guga.

Ten dodal, že hasiči si zvolili najťažšiu možnú alternatívu, teda požiar na vrchole najvyššej Matúšovej veže. Išlo o nácvik požiaru dreveného zábradlia s následným zapálením strechy. "Bolo použité vedenie hadíc z pomerne veľkej vzdialenosti, približne z 250 metrov až po samý vrch. Zúčastnilo sa 7 príslušníkov. Čo sa týka času, bolo to zvládnuté dobre, uspokojivo, precvičili sme si techniku aj mňa ako veliteľa zásahu. Máme medzi sebou aj zdravotníckych záchranárov, teda zvolili sme si alternatívu, že tam bude aj postihnutá osoba," dodal Guga s tým, že hasiči dopredu nevedeli čo horí, a kde sa bude postihnutá osoba nachádzať.

V archívoch Trenčína a hradu je čiernymi písmenami zapísaný rok 1528, keď nemecký generál Kacianer zapálil hrad horiacimi strelami. Požiar sa rozšíril na zásoby potravín a sklad na pušný prach, ktorý vybuchol. Hrad a mesto sa zo strašného požiaru spamätávali ďalších 80 rokov a dokonca Farský kostol bol desiatky rokov zničený a ľudia sa tak modlili v blízkej kostnici.

V roku 1708 vypukol v meste ďalší veľký požiar, ktorému sa hrad vyhol iba o chlp. Podľa historika Trenčianskeho múzea Vladimíra Pinďáka sa tak stalo počas protihabsburského Rákociho povstania. Požiar vznikol v dome vdovy Ďurďovanskej 14. mája. Prudký vietor ho rozšíril na celé vnútorné mesto. Zasiahol aj jezuitský kostol a kláštor. Delá na baštách sa roztopili a dokonca na Váhu zhorelo asi 60 pltí s múkou.

To najhoršie však ešte len prísť malo a stalo sa tak už o pár rokov neskôr, v júni 1790. Oheň vypukol v meste, rozšíril sa na farský kostol a vzápätí aj na samotný hrad. Ten celkom vyhorel. "Ostali len zrúcaniny a tým skončila jeho niekdajšia sláva. Oheň zničil všetky budovy tak, že ho Ján Baptista Ilešházi nemohol viac opraviť," povedal Pinďák s tým, že posledný požiar v meste vypukol 20. augusta 1886. Za obeť mu padla severozápadná časť vnútorného mesta a farský kostol. Traduje sa, že požiar spôsobili samotní hasiči, ktorí počas slávností predvádzali svoju prácu pri hasení mesta.