Toto vás vystraší na smrť! V Draškovičovom kaštieli rozpráva z obrazu krvavá grófka Bátoryčka!

Rekonštrukcia budovy trvala dva roky a zhltla 3 a štvrť milióna, z toho vyše 2 milióny dala trenčianska župa a z nórskych fondov prišlo milión eur, prispel aj štát 177-tisíc eurami. "Dnes sme slávnostne otvorili po rekonštrukcii po dvoch rokoch Draškovičov kaštieľ, teraz v úplne inej podobe a kvalite. Vďačíme za to nielen financiám zo štátneho rozpočtu, ale aj financiám európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska," povedal predseda trenčianskej župy Jaroslav Baška.

"Táto kultúrna pamiatka bude slúžiť na viaceré účely. Robili sme to s tým vedomím, že chceme túto nádhernú budovu otvoriť verejnosti, aby sa ľudia nielen zoznamovali s históriou kaštieľa, ale chceme tu poriadať rôzne stretnutia, podujatia, tvoriť kultúru. Je tu kaviareň. Je to naozaj krásna a aj reprezentatívna budova, ktorá nebude reprezentovať len obec Čachtice, ale hlavne trenčiansku župu," dodal Baška.

Župa mieni kaštieľ využívať aj pre účely rôznych návštev zo zahraničia a podľa trenčianskeho župana v budúcnosti by sa tam mohlo konať aj výjazdové rokovanie vlády.

Budova vďaka rekonštrukcii doslova vstala z popola, v minulosti ju pritom postihol ťažký osud. "Tento kaštieľ bude slúžiť z môjho pohľadu ako nástroj na poznanie života v minulosti. V suteréne sa venujeme výrobe vína a legende Alžbety Bátoryovej. Na poschodí sa venujeme životu Rómov, Habánov, komunitám, ktoré tu žili a stále žijú a na poschodí sa venujeme životu šľachty," povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko.

Kaštieľ bude sprístupnený pre ľudí celý. Turisti tak budú môcť vidieť všetky tri podlažia, pričom v minulosti bola expozícia len na 1 podlaží. Prehliadka bude bez sprevádzania a návštevník tam môže stráviť toľko času, koľko chce. Kaštieľ bude sprístupnený od 1. mája.

"Celá expozícia je riešená tak, aby nebolo potrebné ju sprevádzať. V suteréne máme holografické kino, je tam interaktívna stena, čo sa týka výroby vína. Na poschodí nájdeme pohľad do kováčskej dielne, kde vás po príchode do miestnosti osloví kováč a vedie sa vami rozhovor, návštevník tam uvidí, ako vyzeral habánsky dom. Na poschodí je hudobný salón, kde sa návštevník môže stať dirigentom a máme tam aj detskú izbu, kde sa môže detský návštevník kaštieľa zahrať," doplnil P. Martinisko.

Kaštieľ vznikol ako posledný z čachtických kaštieľov a svoje pomenovanie dostal podľa stavebníka, krajinského sudcu Mikuláša Draskovicha. Podľa súpisov z roku 1692 a 1711 nechal krajinský sudca rezidenciu vybudovať od základu ako novostavbu v roku 1677.

Mikuláš podiely na panstve vyženil sobášom s grófkou Barborou Drugethovou, vnučkou Alžbety Bátoryovej. Po Mikulášovej smrti objekt zdedila jeho dcéra Barbora Draskovichová.

Ťažké časy zažil kaštieľ v 19. a začiatkom 20. storočia, kedy slúžil ako nocľaháreň nemajetnému obyvateľstvu, čo sa neblaho podpísalo na jeho stave. Dokonca tu kedysi bývala prevádzka potravín. Za bývalého režimu budova prešla výraznou rekonštrukciou. Dve krídla boli odstránené, oltárny kameň sa pohodený váľal v bývalej kaplnke. V 60. rokoch tu bolo zriadené aj múzeum.

História nielen kaštieľa, ale celej obce Čachtice a hradu sa viaže ku krvavej grófke Alžbete Bátoryovej. Práve tej je venovaná veľká expozícia v pivnici, ktorá je vďaka moderným technológiám tak realistická, že u ľudí môže spôsobiť poriadne zimomriavky. Pri vstupe do rozsiahlej pivničnej miestnosti privíta návštevníkov hovoriaci obraz Alžbety Bátoryovej, ktorá im rozpovie svoj príbeh a predstaví prax mučenia.

Alžbeta Bátoryová bola známa ako krvavá grófka a na svedomí má mať podľa legendy desiatky obetí nevinných panien. Najzávažnejšie obvinenia proti nej boli založené na výpovediach jej troch osobných slúžok a mladého sluhu, známeho ako Ficko.

Tí boli podrobení viacnásobnému mučeniu, pričom sa obviňovali navzájom a obvinili aj svoju pani. V dôsledku týchto dôkazov boli dvom ženám pred popravou vytrhané prsty na rukách žeravými kliešťami a potom ich za živa upálili.

S Alžbetou Bátoryovou sa spája okrem obľuby krvavého kúpeľa aj používania takzvanej železnej panny. Je to otvárateľná železná schránka v tvare ženskej postavy, ktorá je vnútri opatrená ostrými hrotmi. Tie mali spôsobovať muky tomu, kto bol vo vnútri zatvorený. V Bátoryovej prípade sa mal tento nástroj využiť na získanie krvi mladých panien, v ktorej sa mala kúpať, aby získala večnú mladosť.