Tomuto neuveríte! Niektorí umelci nemajú čo jesť a iní si z divadla urobili zlatú baňu?

V Štátnom divadle (ŠD) v Košiciach je podľa kritikov, ktorí sa nám ozvali,  samozrejmosťou, že jeden človek, generálny riaditeľ Ondrej Šoth, ktorý poberá aj mesačnú mzdu, má na starosti v jednom predstavení réžiu, choreografiu, hudobnú dramaturgiu i scenár. A v tom istom predstavení, len s iným názvom, s iným dátumom premiéry, s tými istými účinkujúcimi, s nachystanou premiéru na iný dátum, figuruje znova. Či dostáva aj dvojnásobný honorár, sa nevie. Divadlo odmieta poskytnúť informácie o použitých finančných prostriedkoch napriek tomu, že ide o verejné zdroje.

Vedenie divadla odmietlo odpovedať na otázky o celkových finančných nákladoch na jednotlivé predstavenia ŠD a výšku honorárov. Pýtali sme sa, okrem iného, na inscenáciu Nureyev a na projekt Malakhov - Nesmrteľnosť tanca. Ide totiž o ten istý námet a identický realizačný tím. Predstavenia navyše mali podľa dokladov, ktoré máme k dispozícii, stáť desaťtisíce eur. „Čo sa týka nákladov na vznik inscenácie, podobne ako pri iných inscenáciách ŠD sa riadia vopred schváleným rozpočtom. Ten je zohľadnený v kontraktoch s ministerstvom kultúry,” uviedol hovorca ŠD Svjatoslav Dohovič. Kontrakty sú pritom uvedené v celkovej ročnej sume. A zistiť si náklady vraj môžeme aj v správach o činnosti, ktoré pravidelne zverejňujú – lenže až po skončení roka.

Vyzerá to tak, že v ŠD jednu a tú inscenáciu o Nureyevovi premenovali na dve. Pod názvom Malakhov - Nesmrteľnosť tanca ju odpremiérovali pred prázdnym hľadiskom online ako svetovú premiéru. Pod názvom Nureyev má mať premiéru v marci s rozpočtom takmer 100-tisíc eur. Na porovnanie, za veľkovýpravnú klasickú operu v Banskej Bystrici, s množstvom účinkujúcich v historických kostýmoch, dali 70-tisíc eur. Pritom opera je z divadelných umení považovaná za najdrahší žáner, keďže v nej účinkujú sólisti, zbor, balet či iná tanečná zložka a orchester. No a tu za scénické baletné pásmo o Nureyevovi, s polonahými baleťákmi váľajúcimi sa po sebe na pódiu 100-tisíc eur. 

Podľa Dohoviča za Nureyeva neboli vyplatené žiadne honoráre, lebo bude mať premiéru až v marci. A koľko dali za Malakhova, neprezradil. Podľa dokumentov, honorár za detský tanečný súbor, ktorý v predstaveniach o Nureyevovi účinkovať, ale kvôli pandémii nacvičovať nemohol a ani neúčinkoval, vyplatili honoráre vo výške štyrikrát po 1.750 eur. “Keďže skúšanie s detským zborom zatiaľ nebolo možné, neboli mu vyplatené zatiaľ žiadne prostriedky,” odpovedal prekvapivo Dohovič. Lenže my máme k dispozícii zmluvy, z ktorých vyplýva, že peniaze boli ešte vlani vyplatené. 

No a ak by ste si mysleli, že v čase krízy je treba šetriť a niečo také ako výmena nábytku je rozmar, boli by ste na omyle. Nový generálny riaditeľ ŠD Šoth má zrejme iný názor. Práve toto obdobie využíl na obnovu svojej kancelárie. Absurdnosťou je, že takýto luxus si doprial v dobe, keď žiadne návštevy prijímať nemôže. A na svoj rozmar minul tisíce eur. V zozname povinne zverejňovaných faktúr za august iba za nábytok svieti suma dovedna 4-tisíc eur za nábytok. Kópie konkrétnych faktúr odmietol zverejniť. Chystá vraj ešte obnovu kancelárie riaditeľa ekonomického útvaru. “Za predpokladu, že budú k dispozícii finančné prostriedky,” uviedol hovorca. Pritom v divadle sa šepká, že by im kvôli pandémii mali siahnuť na platy a do úvahy pripadá aj prepúšťanie. 

V GALÉRII SI MÔŽETE POZRIEŤ AJ INÉ ZAUJÍMAVÉ POLOŽKY V ZOZNAME ZVEREJNENÝCH FAKTÚR. 

Zaujímavé je aj to, že Šoth vyhral výberové konanie napriek tomu, že nespĺňal podmienku aktívnej znalosti anglického jazyka. Na praktiky riaditeľa Šotha upozorňujú viacerí,aj renomovaní umelci z celého Slovenska, no všetci iba anonymne: “Je tu atmosféra strachu, zavládla totalita, každý skloní hlavu, aby v tejto dobe neprišiel o príjem a skončili na ulici.” 

Exšéf Slovenského národného divadla Marián Chudovský sa vyjadril, že inscenácia je jednoznačne drahá. „Stotisíc eur stoja klasické tituly ako napríklad Korzár alebo Esmeralda. V ich prípade ide o niekoľko dejstiev, náročnú scénografiu a veľký počet tanečníkov a kostýmov. Nespomínam si však, že by sme takýto nákladný titul na scéne Slovenského národného divadla uviedli,“ poznamenal Marián Chudovský s tým, že scéna SND je náročnejšia svojimi rozmermi, a tak je aj scénografia drahšia.

Podobne reagoval aj exriaditeľ Baletu SND Emil Tomáš Bartko: „Uvádzaná suma 100 000 eur je sience fiction. Navrhoval som množstvo zmlúv, ale toto je zlý sen, slušne povedané. Myslím si, že to nie je po prvýkrát, ale nechcem zneužívať priateľské informácie.“

Exminister kultúry  Daniel Krajcer okomentoval situáciu, kedy bol Ondrej Šoth generálnym riaditeľom. S jeho obranou, že išlo o politickú objednávku zásadne nesúhlasí: „Ten príbeh je jednoduchý a jasný. Na základe alarmujúcich zistení finančnej kontroly v SND som si predvolal generálneho riaditeľa Ondreja Šotha. Po našom rozhovore sa rozhodol odísť. Mojou úlohou bolo chrániť záujmy SND a to sa udialo.“

Zaskočený zostal aj súčasný generálny riaditeľ SND Matej Drlička: „My pracujeme s rozpočtom 0 eur na premiéry. Takúto drahú inscenáciu by som realizoval jedine, ak by mala rozpočtové krytie. Aby som vyhodnotil opodstatnenosť sumy, musel by som vidieť jednotlivé položky.“

Suma sa nezdá ani bývalému riaditeľovi baletu Štátneho divadla Košice a bývalému sólistovi Baletu SND Petrovi Dedinskému: „Ak by sme rátali len výpravu, čo je honorár pre výtvarníka kostýmov, scény a rekvizít, hudobnú licenciu, poprípade notový materiál, prípadne filmovú projekciu, tak to nevychádza. Predstavenie som nevidel, takže sa neviem relevantne vyjadriť a určiť hodnotu inscenácie.“