Najkrajšie historické mesto pod Tatrami: Pozrite sa, ktoré zaujímavosti sa tam oplatí vidieť

Dominantou Kežmarku je červený evanjelický kostol s orientálnymi prvkami. Stavali ho 22 rokov, s 11-ročnou prestávkou, v rokoch 1872 – 1894 v eklektickom slohu a patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR. Pred vyše sto rokmi pristavali na severnej strane mauzóleum Imricha Thökölyho.

Dominantou Kežmarku je červený evanjelický kostol s orientálnymi prvkami. Stavali ho 22 rokov, s 11-ročnou prestávkou, v rokoch 1872 – 1894 v eklektickom slohu a patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR. Pred vyše sto rokmi pristavali na severnej strane mauzóleum Imricha Thökölyho.

Dominantou Kežmarku je červený evanjelický kostol s orientálnymi prvkami. Stavali ho 22 rokov, s 11-ročnou prestávkou, v rokoch 1872 – 1894 v eklektickom slohu a patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR. Pred vyše sto rokmi pristavali na severnej strane mauzóleum Imricha Thökölyho.

Dominantou Kežmarku je červený evanjelický kostol s orientálnymi prvkami. Stavali ho 22 rokov, s 11-ročnou prestávkou, v rokoch 1872 – 1894 v eklektickom slohu a patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR. Pred vyše sto rokmi pristavali na severnej strane mauzóleum Imricha Thökölyho.

Dominantou Kežmarku je červený evanjelický kostol s orientálnymi prvkami. Stavali ho 22 rokov, s 11-ročnou prestávkou, v rokoch 1872 – 1894 v eklektickom slohu a patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR. Pred vyše sto rokmi pristavali na severnej strane mauzóleum Imricha Thökölyho.

Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Peniazmi na naň prispeli protestanci z celej severnej Európy, švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Je stavaný v slohu ľudového baroka, interiér je bohato zdobený farebnými maľbami na drevo, má pútavý barokový interiér, ktorý je jedným z najkrajších spomedzi posledných piatich kostolov podobného druhu. Na prízemie a chóry sa vmestí celkom 1541 sediacich osôb. Režisér Juraj Jakubisko v ňom pred 30 rokmi nakrúcal legendárnu rozprávku Perinbaba.

Drevený kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať kostoly na základe 26. artikulu Šopronského snemu z roku 1681 iba mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Najlacnejším stavebným materiálom bolo drevo, preto bol postavený z dreva a použité boli iba drevené klince. Stál už v roku 1687, o 30 rokov neskôr bol za neuveriteľné tri mesiace postavený do dnešnej podoby s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža v Amsterdame.

Evanjelické lýceum v Kežmarku je kultúrnou pamiatkou s bohatou históriou. Pôsobilo a študovalo tu množstvo osobností slovenských i európskych dejín. Okrem Pavla Országha Hviezdoslava, Martina Kukučína či Janka Jesenského aj Pavol Jozef Šafárik, Samo Chalúpka a Janko Kráľ. V budove lýcea je umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. Je v nej 150-tisíc zväzkov kníh z rôznych oblastí a svetových jazykov, je prístupná verejnosti.

Knižnica v evanjelickom lýceu je prístupná verejnosti.

Kežmarská radnica

Na veži sa počas tunajších každočných najväčších remeselných trhov v Európe bije na olovené bubny a vyhráva tu aj mestský trubač. Veľký požiar ju zastihol aj po tretí raz, v roku 1922, vtedy ju opravili do súčasnej podoby a postavili druhé poschodie.

V roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok, v súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície dokumentujúce vývoj mesta a okolia od pravekého a stredovekého osídlenia, nechýba expozícia o zakladateľovi röntgenológie v Uhorsku lekára Vojtecha Alexandra. Prehliadka areálu hradu je spojená s návštevou hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. Staviteľmi a prvými majiteľmi hradu boli bratia Imrich a Štefan Zápoľskí, neskôr ho vlastnili štyri generácie rodiny Thökölyovcov.

Kežmarský hrad.

Hotel Hviezdoslav.

Interiér hotela Hviezdoslav.