Testovanie NA VLASTNEJ KOŽI: Čakanie na výsledok bolo to najhoršie!

Do Námestova na Orave sme dorazili niekedy predpoludním. Hneď sme sa vybrali na jedno z odberových miest, aby nás otestovali. Pred kultúrnym centrom, kde odber vykonávali, sa tiahol dlhý rad ľudí. Atmosféra však bola pokojná a ľudia dodržiavali povinné rozostupy. Na situáciu dohliadali dvaja príslušníci armády a jeden policajt, ktorý pred obedom časť ľudí poslal domov s tým, že testovanie bude pokračovať o 13-tej hodine.

Presunuli sme sa teda do ďalšieho okresného mesta Tvrdošína. Keďže sme na odberové miesto do športovej haly prišli skôr, pred nami čakali len štyria ľudia. Dáme sa do reči s jednou pani, ktorá už bola testovaná negatívne aj s ďalšími členmi rodiny. "Je to rýchle, možno len trochu nepríjemné, a na výsledok potom čakáte asi 15 minút," hovorí nám s úsmevom. Ľudia sú tu veľmi príjemní a milí, nikto sa na nás nepozerá cez prsty, že sme novinári. Práve naopak, sú ústretoví a nápomocní, keď potrebujeme zistiť informácie.

Sme na rade. Pri vstupe nás jeden zo zdravotníkov upozorní, aby sme si poriadne vydenzifikovali ruky. Potom si vypýta občiansky preukaz, zapíše si naše osobné údaje a odovzdá nám dve čísla so slovami, že jedno je naše a druhé dáme odberovému pracovníkovi.

Presúvame sa chodbou na samotný odber. Pred odberovou miestnosťou nás na minútku zastaví vojak, takže chvíľu musíme počkať. Potom to už ide rýchlo. V odberovej miestnosti sedia traja zdravotníci, jeden z nich nás oboznámi s pokynmi, ako to bude prebiehať a čo máme urobiť. Prejdeme si do vedľajšej miestnosti, kde sme sami. Tam si na moment dáme dole rúško, vysmrkáme sa do vreckovky, tú zahodíme, vydenzifikujeme si opäť ruky, nasadíme rúško a presúvame sa znova k odberovému pracovníkovi.

Ten nám dlhou špajlou urobí výter z nosa. Je to trochu nepríjemné, ale dá sa to vydržať. Po pár sekundách je po všetkom. Opúšťame odberovú miestnosť a ideme si na tribúnu s ostatnými ľuďmi počkať na výsledok. Aj tam sú testovaní ľudia disciplinovaní, pri čakaní tiež dodržiavajú odstupy.

Čakanie na to, či ste negatívny alebo pozitívny, je asi jedna z tých najhorších chvíľ pri celom testovaní. Veď uznajte sami, nikto nechce byť pozitívny. Tie minúty, kým sa dozviete výsledok, sa zdajú byť nekonečné, hlavou vám víria rôzne myšlienky.

Konečne volajú naše číslo. Zdravotník si opäť pýta náš občiansky a do obálky vkladá papier s výsledkom. Zaujímavé je, že výsledky sú anonymné, on vám ho nahlas neoznámi. My to však už nevieme vydržať a rovno sa spýtame, ako na to sme. "Negatívna," oznamuje nám s tým, že je to v poriadku. Zároveň nám ale odporúča, aby sme sa išli minimálne o 7 dní ešte raz otestovať, keďže ochorenie má inkubačnú dobu, a keby sme boli dnes pozitívni, test by to ešte neodhalil. Tak o týždeň znova v Bratislave, predsa len istota je guľomet.